Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po Bratislave je tak ďalším mestom, na ktoré sa autor Daniel Kollár pozrel prostredníctvom toho, čo robí mesto výnimočným v slovenskom i medzinárodnom kontexte.
Autor TASR
,aktualizované Trnava 20. novembra (TASR) – Rekordy, zaujímavosti a kuriozity Trnavy a blízkeho regiónu sú zhrnuté do novej publikácie s názvom Rekordy Trnavy a okolia. Po Bratislave je ďalším mestom, na ktoré sa jej autor Daniel Kollár pozrel prostredníctvom toho, čo mesto robí výnimočným v slovenskom i medzinárodnom kontexte. Do knihy sa ich, ako uviedol, zmestilo dovedna 320.
"Pri štúdiu a sústreďovaní všetkých zaujímavostí sa začalo postupne ukazovať, že ich máme viac, ako tomu bolo v prípade hlavného mesta. A to najmä z histórie mesta a vo veľkej miere v súvislosti s Trnavskou univerzitou. Veď tá bola v čase svojho vzniku jedinou v strednej Európe a neskôr najväčšou v Uhorsku," uviedol Kollár pre TASR. Kniha je rozdelená do kapitol o histórii, osobnostiach, svetských i cirkevných stavbách, hospodárstve, doprave, kultúre a umení, turistike a športe a v závere sú zaradené kuriozity.
Rekordy sú v knihe rôzne, od prvenstiev regionálneho významu až po tie svetové. Už hneď na začiatku sa uvádza, že znak mesta Trnavy a súvislosti s výkladom pečatného znaku sú považované za svetový unikát, súčet a prepočet čísel v ňom vychádza na rok 1238 - rok udelenia výsad prvého slobodného kráľovského mesta na území dnešného Slovenska. "V 14. storočí sa Trnava stala najvýznamnejším mestom na obchodnej Českej ceste," uviedol Kollár. Trnava mala prvú krížovú cestu v Uhorsku, v univerzitnej tlačiarni vyšiel prvý kalendár na území Slovenska. Kniha dokladuje, prečo sa Trnave hovorí aj malý Rím. "Na ploche stredovekého mesta menšej 40 hektárov má 12 kostolov a 21 veží, čo je najviac na Slovensku," píše autor. A sú tam aj dve najbližšie stojace synagógy v strednej Európe.
Medzi osobnosťami, ktoré sa v knihe spomínajú s ich –naj v súvislosti s Trnavou, sú kráľ Belo IV. cez polyhistora Jána Sambuca, uhorského palatína Mikuláša Esterházyho, básnika Jána Hollého až po vynálezcu moderného padáka Jozefa Baniča zo Smoleníc či prvého Slováka, ktorý vsietil gól na majstrovstvách sveta vo futbale, ktorým bol Jozef Štibrányi zo Spartaka Trnava. Spomenutá je napríklad aj skutočnosť, že socha M. R.Štefánika je najviac putujúcou sochou na Slovensku, keď aktuálne stojí už na svojom štvrtom mieste. Tiež, že v Trnave napísal v roku 1925 prvú slovenskú detektívku kníhtlačiar Gustáv Adolf Bežo pod pseudonymom Bielohorský.
Na jednotlivých kapitolách spolupracovali Tibor Kollár, Kliment Ondrejka, Simona Jurčová a širší kolektív lektorov, obrazový materiál je z viacerých súkromných archívov Trnavčanov a inštitúcií.
"Pri štúdiu a sústreďovaní všetkých zaujímavostí sa začalo postupne ukazovať, že ich máme viac, ako tomu bolo v prípade hlavného mesta. A to najmä z histórie mesta a vo veľkej miere v súvislosti s Trnavskou univerzitou. Veď tá bola v čase svojho vzniku jedinou v strednej Európe a neskôr najväčšou v Uhorsku," uviedol Kollár pre TASR. Kniha je rozdelená do kapitol o histórii, osobnostiach, svetských i cirkevných stavbách, hospodárstve, doprave, kultúre a umení, turistike a športe a v závere sú zaradené kuriozity.
Rekordy sú v knihe rôzne, od prvenstiev regionálneho významu až po tie svetové. Už hneď na začiatku sa uvádza, že znak mesta Trnavy a súvislosti s výkladom pečatného znaku sú považované za svetový unikát, súčet a prepočet čísel v ňom vychádza na rok 1238 - rok udelenia výsad prvého slobodného kráľovského mesta na území dnešného Slovenska. "V 14. storočí sa Trnava stala najvýznamnejším mestom na obchodnej Českej ceste," uviedol Kollár. Trnava mala prvú krížovú cestu v Uhorsku, v univerzitnej tlačiarni vyšiel prvý kalendár na území Slovenska. Kniha dokladuje, prečo sa Trnave hovorí aj malý Rím. "Na ploche stredovekého mesta menšej 40 hektárov má 12 kostolov a 21 veží, čo je najviac na Slovensku," píše autor. A sú tam aj dve najbližšie stojace synagógy v strednej Európe.
Medzi osobnosťami, ktoré sa v knihe spomínajú s ich –naj v súvislosti s Trnavou, sú kráľ Belo IV. cez polyhistora Jána Sambuca, uhorského palatína Mikuláša Esterházyho, básnika Jána Hollého až po vynálezcu moderného padáka Jozefa Baniča zo Smoleníc či prvého Slováka, ktorý vsietil gól na majstrovstvách sveta vo futbale, ktorým bol Jozef Štibrányi zo Spartaka Trnava. Spomenutá je napríklad aj skutočnosť, že socha M. R.Štefánika je najviac putujúcou sochou na Slovensku, keď aktuálne stojí už na svojom štvrtom mieste. Tiež, že v Trnave napísal v roku 1925 prvú slovenskú detektívku kníhtlačiar Gustáv Adolf Bežo pod pseudonymom Bielohorský.
Na jednotlivých kapitolách spolupracovali Tibor Kollár, Kliment Ondrejka, Simona Jurčová a širší kolektív lektorov, obrazový materiál je z viacerých súkromných archívov Trnavčanov a inštitúcií.
