Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ťažiskom výstavy sú diela, ktoré zrkadlia uvoľnenie spoločenskej a politickej situácie v období Pražskej jari.
Autor TASR
Bratislava 24. septembra (TASR) - Galéria mesta Bratislavy (GMB) v Mirbachovom paláci otvorila v stredu (23. 9.) výstavu Snívaj!?, ktorú tvorí výber diel zo zbierky Art Fondu - Stredoeurópskeho fondu súčasného umenia. Prezentuje kľúčových slovenských výtvarníkov, ktorí nastupovali na umeleckú scénu od 60. rokov 20. storočia, až po "ponovembrovú" generáciu 90. rokov.
"Mapuje umelecké úniky predstaviteľov alternatívnej a neoficiálnej výtvarnej scény do vlastného rámca sveta, v ktorom nachádzali aj počas normalizačných procesov bývalého socialistického Československa živnú pôdu a priestor na slobodné snívanie a rozjímanie. Autentickosť a najmä relevantnosť je zachovaná v dielach súčasných umelcov, vyberaných do dialogického konceptu zbierky," priblížila výstavu jej kurátorka Kristína Zaťko Jarošová.
Rozdelená je na päť kapitol, ktoré návštevníkom priblížia lokálne i globálne súvislosti vzniku diel Milana Adamčiaka, Petra Bartoša, Juraja Bartusza, Márie Bartuszovej, Milana Dobeša, Stana Filka, Milana Grygara. Zoznámiť sa môžu aj z prácami Jozefa Jankoviča, Igora Kalného, Michala Kerna, Júliusa Kollera, Otisa Lauberta, Denisy Lehockej, Juraja Meliša. Ďalej sú zastúpené diela Alexa Mlynárčika, Ilony Németh, Romana Ondaka, Rudolfa Sikoru, Dezidera Tótha/Monogramistu T.D a Jany Želibskej.
Ťažiskom výstavy sú diela, ktoré zrkadlia uvoľnenie spoločenskej a politickej situácie v období Pražskej jari. Kurátorka výstavy dodala, že umelecká scéna si v tom čase dokázala vybojovať avantgardné sebavedomie a dodnes neprekonateľnú autentickosť: "Vlastnosti, ktoré zásadne poznamenali umenie alternatívnej – neoficiálnej scény sa neskôr prejavili aj v prevažne neokonceptuálnej tvorbe mladšej generácie výtvarníkov."
Radikálne umelecké prejavy nezastavila ani normalizácia a s ňou spojené vylúčenie mnohých výtvarníkov z oficiálnej výtvarnej scény. "Aj napriek tomu, že sa ich nekonformné prístupy často stretávali s cenzúrou, systematickým zastrašovaním či nepochopením, nerezignovali a aktívne tvorili v obmedzených možnostiach paralelnej kultúry," dodala Zaťko Jarošová k "odloženým" umelcom, ktorí vo svojej tvorbe dostali do popredia aj otázky intimity, ekológie, kozmológie, akusticko-vizuálne vzťahy či témy blízke feministickému umeniu.
Výstava potrvá do 29. novembra.
"Mapuje umelecké úniky predstaviteľov alternatívnej a neoficiálnej výtvarnej scény do vlastného rámca sveta, v ktorom nachádzali aj počas normalizačných procesov bývalého socialistického Československa živnú pôdu a priestor na slobodné snívanie a rozjímanie. Autentickosť a najmä relevantnosť je zachovaná v dielach súčasných umelcov, vyberaných do dialogického konceptu zbierky," priblížila výstavu jej kurátorka Kristína Zaťko Jarošová.
Rozdelená je na päť kapitol, ktoré návštevníkom priblížia lokálne i globálne súvislosti vzniku diel Milana Adamčiaka, Petra Bartoša, Juraja Bartusza, Márie Bartuszovej, Milana Dobeša, Stana Filka, Milana Grygara. Zoznámiť sa môžu aj z prácami Jozefa Jankoviča, Igora Kalného, Michala Kerna, Júliusa Kollera, Otisa Lauberta, Denisy Lehockej, Juraja Meliša. Ďalej sú zastúpené diela Alexa Mlynárčika, Ilony Németh, Romana Ondaka, Rudolfa Sikoru, Dezidera Tótha/Monogramistu T.D a Jany Želibskej.
Ťažiskom výstavy sú diela, ktoré zrkadlia uvoľnenie spoločenskej a politickej situácie v období Pražskej jari. Kurátorka výstavy dodala, že umelecká scéna si v tom čase dokázala vybojovať avantgardné sebavedomie a dodnes neprekonateľnú autentickosť: "Vlastnosti, ktoré zásadne poznamenali umenie alternatívnej – neoficiálnej scény sa neskôr prejavili aj v prevažne neokonceptuálnej tvorbe mladšej generácie výtvarníkov."
Radikálne umelecké prejavy nezastavila ani normalizácia a s ňou spojené vylúčenie mnohých výtvarníkov z oficiálnej výtvarnej scény. "Aj napriek tomu, že sa ich nekonformné prístupy často stretávali s cenzúrou, systematickým zastrašovaním či nepochopením, nerezignovali a aktívne tvorili v obmedzených možnostiach paralelnej kultúry," dodala Zaťko Jarošová k "odloženým" umelcom, ktorí vo svojej tvorbe dostali do popredia aj otázky intimity, ekológie, kozmológie, akusticko-vizuálne vzťahy či témy blízke feministickému umeniu.
Výstava potrvá do 29. novembra.
