Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Gajdošská kultúra je charakteristická aj pre región Pohronského Inovca. Znovuzrodenie popularity tohto nástroja prinieslo vytvorenie podujatia Gajdošské fašiangy.
Autor TASR
Nová Baňa 13. februára (TASR) - Pre región Pohronského Inovca je charakteristická gajdošská kultúra. Gajdy predstavuje aj najnovšia výstava novobanského Pohronského múzea. Výstava Desatoro o gajdách predstavuje rôzne typy tohto ľudového nástroja a jeho súčasti zo zbierok Slovenského národného múzea (SNM) - Hudobného múzea. Históriu, vznik či zloženie približuje vďaka textovým panelom a predmetom ľudovej výroby zdobených rôznymi vyobrazeniami gajdošov i gájd.
"Máloktorý iný hudobný nástroj sa môže pochváliť takou dĺžkou hudobnej tradície alebo rozsahom a významom spoločenskej funkcie. Gajdy sú jedinečné svojimi výraznými akustickými osobitosťami a zvláštnou farbou zvuku, ktorá je hráčmi vedome využívaná," podotkla v tejto súvislosti riaditeľka múzea Katarína Konečná. Tento nástroj podľa jej názoru možno považovať za integrálny prvok európskeho kultúrneho dedičstva.
"Ich možnou pravlasťou je oblasť Blízkeho východu. Cesta do Európy sa dochovala cez nálezy zo starého Grécka a cisárskeho Ríma. Prvý nález dvojitej jazýčkovej píšťaly, ktorá je melodickou časťou nástroja, z územia bývalej Panónie sa zachoval z 9. storočia," priblížila Konečná. Na Slovensku sa udomácnil východoeurópsky typ gájd a jeho najrozšírenejšou podobou sú trojhlasné gajdy.
V roku 2015 bola gajdošská kultúra zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Popri fujare a Terchovskej muzike gajdy reprezentujú hudobnú časť slovenskej ľudovej kultúry, ktorá je svetovým kultúrnym pokladom.
Gajdošská kultúra je charakteristická aj pre región Pohronského Inovca. V druhej polovici 20. storočia klesla popularita tohto hudobného nástroja. Znovuzrodenie prinieslo vytvorenie nového podujatia v Malej Lehote. Už od roku 1987 nesie názov "Gajdošské fašiangy".
"Ich cieľom bolo uchovať, zveľadiť a rozšíriť gajdošské umenie. Postupne záujem o toto podujatie rástol, v roku 1996 dokonca vznikol Cech slovenských gajdošov a na podujatí sa začali okrem slovenských gajdošov objavovať aj hostia zo zahraničia," poznamenala Konečná s tým, že tento rok sa bude konať už 32. ročník podujatia.
Organizácia podujatia sa rozšírila okrem Malej Lehoty aj do Veľkej Lehoty a Jedľových Kostolian. Okrem gajdošov – hudobníkov sa tu stretávajú aj výrobcovia ľudových hudobných nástrojov, folkloristi, ľudoví remeselníci a všetci milovníci tohto umenia.
Výstavu Desatoro o gajdách si môže verejnosť prezrieť v Pohronskom múzeu od 14. februára do 15. apríla.
"Máloktorý iný hudobný nástroj sa môže pochváliť takou dĺžkou hudobnej tradície alebo rozsahom a významom spoločenskej funkcie. Gajdy sú jedinečné svojimi výraznými akustickými osobitosťami a zvláštnou farbou zvuku, ktorá je hráčmi vedome využívaná," podotkla v tejto súvislosti riaditeľka múzea Katarína Konečná. Tento nástroj podľa jej názoru možno považovať za integrálny prvok európskeho kultúrneho dedičstva.
"Ich možnou pravlasťou je oblasť Blízkeho východu. Cesta do Európy sa dochovala cez nálezy zo starého Grécka a cisárskeho Ríma. Prvý nález dvojitej jazýčkovej píšťaly, ktorá je melodickou časťou nástroja, z územia bývalej Panónie sa zachoval z 9. storočia," priblížila Konečná. Na Slovensku sa udomácnil východoeurópsky typ gájd a jeho najrozšírenejšou podobou sú trojhlasné gajdy.
V roku 2015 bola gajdošská kultúra zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Popri fujare a Terchovskej muzike gajdy reprezentujú hudobnú časť slovenskej ľudovej kultúry, ktorá je svetovým kultúrnym pokladom.
Gajdošská kultúra je charakteristická aj pre región Pohronského Inovca. V druhej polovici 20. storočia klesla popularita tohto hudobného nástroja. Znovuzrodenie prinieslo vytvorenie nového podujatia v Malej Lehote. Už od roku 1987 nesie názov "Gajdošské fašiangy".
"Ich cieľom bolo uchovať, zveľadiť a rozšíriť gajdošské umenie. Postupne záujem o toto podujatie rástol, v roku 1996 dokonca vznikol Cech slovenských gajdošov a na podujatí sa začali okrem slovenských gajdošov objavovať aj hostia zo zahraničia," poznamenala Konečná s tým, že tento rok sa bude konať už 32. ročník podujatia.
Organizácia podujatia sa rozšírila okrem Malej Lehoty aj do Veľkej Lehoty a Jedľových Kostolian. Okrem gajdošov – hudobníkov sa tu stretávajú aj výrobcovia ľudových hudobných nástrojov, folkloristi, ľudoví remeselníci a všetci milovníci tohto umenia.
Výstavu Desatoro o gajdách si môže verejnosť prezrieť v Pohronskom múzeu od 14. februára do 15. apríla.
