Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opakovane sa mi stávalo, že ma kontaktovali 'starí' Trnavčania či ich potomkovia s príbehmi a fotkami z rodinných albumov, hovorí autorka Simona Jurčová.
Autor TASR
,aktualizované Trnava 10. novembra (TASR) – Voľným pokračovaním minuloročného knižného titulu Trnava - prechádzka v čase je nová kniha Simony Jurčovej s názvom Trnava a Trnavčania. Autorka v nej nadväzuje príbehmi ľudí, ktorí zažili mesto v závere 19. a v prvej tretine 20. storočia. Rozprávanie doplnila, ako uviedla pre TASR, mnohými doteraz nepublikovanými fotografiami najmä zo súkromných archívov Trnavčanov.
"Už pri príprave prvej knihy o Trnave som mala nazberaného toľko zaujímavého materiálu, že mi bolo jasné, že pri jednej sa nedá skončiť," uviedla Jurčová. Kým v Trnava - prechádzka v čase sa orientovala skôr na opis mesta, na jeho často už neexistujúce zákutia či obchodíky, kniha Trnava a Trnavčania je podľa jej slov väčším prienikom do života trnavských rodín.
V knihe autorka rozpracovala viacero tém, ktoré časopisecky vychádzali od roku 2014 v kultúrnom mesačníku Novinky z radnice. "V prvej časti píšem o živote v Trnave. Sú tam state o tom, ako žili trnavské deti, kam sa dalo ísť do kaviarne či cukrárne, na akú hudbu a kam sa chodilo tancovať, aké boli otvorené kiná, kde boli mosty ponad Trnávku, ako fungovali parky a verejné záhrady," povedala Jurčová. Na rozdiel od prvej knihy využila na ilustráciu nie dobové pohľadnice, ale privátne fotografie. "Opakovane sa mi stávalo, že ma kontaktovali 'starí' Trnavčania či ich potomkovia s príbehmi a fotkami z rodinných albumov," konštatovala. Tým sa jej podarilo vytvoriť druhú časť knihy, ktorú venovala konkrétnym osudom obyvateľov mesta. Takých, ktorí sa niečím zaujímavým zaoberali alebo pre mesto niečo vytvorili. "Tak si čitatelia môžu prečítať o Ilonke néni z Kapitulskej ulice, o klobúčnikoch Grünnerovi a Roderovi, kaderníkovi Frombergerovi a mnohých iných," povedala Jurčová.
Pozoruhodné sú podľa nej napríklad fotografické zábery zo služobného bytu riaditeľa Slovenskej banky Ferdinanda Lintnera, dokumentujúce ako žila vyššia stredná trieda v prvých rokoch nového štátu. "Každý ten príbeh, ktorým som sa zaoberala, ma upútal a pohltil. Niekedy to bola naozaj detektívna práca vyhľadať súvislosti," uviedla autorka. V záverečnej stati o trnavskom korze si dovolila posunúť časovú os až takmer do 80. rokov minulého storočia. "To preto, lebo korzo dovtedy fungovalo a každá z generácií si ho pamätá inak. V 50. rokoch sa chodilo na čaje, v 60. atmosféru v uliciach poznamenali športové úspechy Spartaka a tiež nástup bigbítu," konštatovala autorka knihy. A práve túto časť doplnila fotografiami, ktoré verejnosť doposiaľ nemala možnosť vidieť. Aj na titule Trnava a Trnavčania spolupracovala Jurčová s grafikom Milošom Prekopom, ktorý vizuálne oba zosúladil do jedného celku.
"Už pri príprave prvej knihy o Trnave som mala nazberaného toľko zaujímavého materiálu, že mi bolo jasné, že pri jednej sa nedá skončiť," uviedla Jurčová. Kým v Trnava - prechádzka v čase sa orientovala skôr na opis mesta, na jeho často už neexistujúce zákutia či obchodíky, kniha Trnava a Trnavčania je podľa jej slov väčším prienikom do života trnavských rodín.
V knihe autorka rozpracovala viacero tém, ktoré časopisecky vychádzali od roku 2014 v kultúrnom mesačníku Novinky z radnice. "V prvej časti píšem o živote v Trnave. Sú tam state o tom, ako žili trnavské deti, kam sa dalo ísť do kaviarne či cukrárne, na akú hudbu a kam sa chodilo tancovať, aké boli otvorené kiná, kde boli mosty ponad Trnávku, ako fungovali parky a verejné záhrady," povedala Jurčová. Na rozdiel od prvej knihy využila na ilustráciu nie dobové pohľadnice, ale privátne fotografie. "Opakovane sa mi stávalo, že ma kontaktovali 'starí' Trnavčania či ich potomkovia s príbehmi a fotkami z rodinných albumov," konštatovala. Tým sa jej podarilo vytvoriť druhú časť knihy, ktorú venovala konkrétnym osudom obyvateľov mesta. Takých, ktorí sa niečím zaujímavým zaoberali alebo pre mesto niečo vytvorili. "Tak si čitatelia môžu prečítať o Ilonke néni z Kapitulskej ulice, o klobúčnikoch Grünnerovi a Roderovi, kaderníkovi Frombergerovi a mnohých iných," povedala Jurčová.
Pozoruhodné sú podľa nej napríklad fotografické zábery zo služobného bytu riaditeľa Slovenskej banky Ferdinanda Lintnera, dokumentujúce ako žila vyššia stredná trieda v prvých rokoch nového štátu. "Každý ten príbeh, ktorým som sa zaoberala, ma upútal a pohltil. Niekedy to bola naozaj detektívna práca vyhľadať súvislosti," uviedla autorka. V záverečnej stati o trnavskom korze si dovolila posunúť časovú os až takmer do 80. rokov minulého storočia. "To preto, lebo korzo dovtedy fungovalo a každá z generácií si ho pamätá inak. V 50. rokoch sa chodilo na čaje, v 60. atmosféru v uliciach poznamenali športové úspechy Spartaka a tiež nástup bigbítu," konštatovala autorka knihy. A práve túto časť doplnila fotografiami, ktoré verejnosť doposiaľ nemala možnosť vidieť. Aj na titule Trnava a Trnavčania spolupracovala Jurčová s grafikom Milošom Prekopom, ktorý vizuálne oba zosúladil do jedného celku.
