Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počet čitateľov im podľa slov riaditeľky knižnice poklesol, ale zároveň sa ukázalo, že tablet, notebook alebo film nenahradia klasickú knihu.
Autor TASR
Prešov 9. mája (TASR) – Počas obdobia, keď boli knižnice z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 zatvorené, sa ukázalo, že sú to inštitúcie, ktoré ľudia potrebujú každý deň. Tvrdí to riaditeľka Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove Iveta Hurná. Ako povedala, čitatelia ich pravidelne kontaktovali s tým, kedy si budú môcť požičať knihy. Mnohé rodiny počas toho, ako boli so svojimi deťmi doma, objavili podľa nej čaro rodinného čítania.
"Nie sme inštitúcia, ktorú navštívi človek raz za čas, ale každý deň máme veľké množstvo pravidelných návštevníkov. Náš najstarší čitateľ, 101-ročný Ján Slávik, telefonoval každý deň, kedy už konečne otvoríme. Má každodenný rituál, keď ráno po raňajkách začína jeho život s knižnicou," uviedla pre TASR Hurná.
Počas toho, ako boli knižnice zatvorené, sa aktívne venovali estetizácii knižničných priestorov a revízii knižného fondu. Istý čas mali otvorené, knihy vydávali za prísnych protiepidemických podmienok vrátane kontroly testov na ochorenie COVID-19.
"Niektorí čitatelia boli na nás možno aj trocha nahnevaní, ale situácia si to vyžadovala a stále to nie je ideálne. Stalo sa aj nám, že sme mali chorých zamestnancov a viacerí prišli aj o svojich blízkych rodinných príslušníkov," skonštatovala Hurná. Počet čitateľov im podľa jej slov poklesol, ale zároveň sa ukázalo, že tablet, notebook alebo film nenahradia klasickú knihu.
"Najväčší záujem o knihy bol zo strany študentov, ktorí ich potrebovali do školy. Potom to bola beletria a vo veľkom množstve aj beletria pre deti a mládež. Viacerí rodičia, ktorí zostali so svojimi deťmi doma, si uvedomili, že existujú knižnice a knihy, ktoré môžu deťom čítať. Objavili tak čaro rodinného čítania. Má to pridanú hodnotu, venujete svoj čas dieťaťu a v rámci dobrej knihy mu predávate hodnoty a zároveň ho lepšie spoznávate," doplnila Hurná.
Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava si v minulom roku pripomenula 95 rokov od založenia. Základom pre jej vznik bolo takmer 400 zväzkov pôvodne patriacich samovzdelávaciemu spolku Kolo. Časť jeho fondu sa našla 50 rokov po zániku spolku pod schodmi dvorany v kolégiu a ujal sa jej miestny odbor Matice slovenskej. Zväzky objavili Jozef Koreň a Belo Klein-Tesnoskalský, ktorý bol v roku 1925 poverený vedením novej verejnej knižnice. Tesnoskalského neskôr vo funkcii vystriedal prvý profesionálny knihovník v Prešove Jozef Repčák.
"Nie sme inštitúcia, ktorú navštívi človek raz za čas, ale každý deň máme veľké množstvo pravidelných návštevníkov. Náš najstarší čitateľ, 101-ročný Ján Slávik, telefonoval každý deň, kedy už konečne otvoríme. Má každodenný rituál, keď ráno po raňajkách začína jeho život s knižnicou," uviedla pre TASR Hurná.
Počas toho, ako boli knižnice zatvorené, sa aktívne venovali estetizácii knižničných priestorov a revízii knižného fondu. Istý čas mali otvorené, knihy vydávali za prísnych protiepidemických podmienok vrátane kontroly testov na ochorenie COVID-19.
"Niektorí čitatelia boli na nás možno aj trocha nahnevaní, ale situácia si to vyžadovala a stále to nie je ideálne. Stalo sa aj nám, že sme mali chorých zamestnancov a viacerí prišli aj o svojich blízkych rodinných príslušníkov," skonštatovala Hurná. Počet čitateľov im podľa jej slov poklesol, ale zároveň sa ukázalo, že tablet, notebook alebo film nenahradia klasickú knihu.
"Najväčší záujem o knihy bol zo strany študentov, ktorí ich potrebovali do školy. Potom to bola beletria a vo veľkom množstve aj beletria pre deti a mládež. Viacerí rodičia, ktorí zostali so svojimi deťmi doma, si uvedomili, že existujú knižnice a knihy, ktoré môžu deťom čítať. Objavili tak čaro rodinného čítania. Má to pridanú hodnotu, venujete svoj čas dieťaťu a v rámci dobrej knihy mu predávate hodnoty a zároveň ho lepšie spoznávate," doplnila Hurná.
Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava si v minulom roku pripomenula 95 rokov od založenia. Základom pre jej vznik bolo takmer 400 zväzkov pôvodne patriacich samovzdelávaciemu spolku Kolo. Časť jeho fondu sa našla 50 rokov po zániku spolku pod schodmi dvorany v kolégiu a ujal sa jej miestny odbor Matice slovenskej. Zväzky objavili Jozef Koreň a Belo Klein-Tesnoskalský, ktorý bol v roku 1925 poverený vedením novej verejnej knižnice. Tesnoskalského neskôr vo funkcii vystriedal prvý profesionálny knihovník v Prešove Jozef Repčák.
