Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Kultúra

V skanzene pod hradom Ľubovňa otvorili novú expozíciu o priadkach

Na archívnej snímke drevenice v skanzene v Starej Ľubovni Foto: TASR/Simona Ivančáková

Múzeum ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa, ktoré je jedným z najmladších na Slovensku, otvorilo novú expozíciu v zrubovom trojpriestorovom dome s gánkom.

Stará Ľubovňa 1. júla (TASR) - V Ľubovnianskom skanzene pod hradom otvorili v piatok (30. 6.) novú expozíciu. Návštevníci si ju môžu pozrieť v jednom z objektov múzea ľudovej architektúry, a to v drevenici z Jarabiny. Expozícia prináša pohľad na tradičnú obyčajovú príležitosť - na zimné priadky. TASR o tom informovala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Daša Jeleňová.

Múzeum ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa, ktoré je jedným z najmladších na Slovensku, otvorilo novú expozíciu v zrubovom trojpriestorovom dome s gánkom, ktorý v roku 1930 postavil v rusínskej obci Jarabina Vasiľ Jaseník.

"Expozícia má oficiálny názov Orjabinsky večirky a približuje, ako prebiehali pravidelné zimné stretnutia slobodných dievčat z jednej vrstvy v jednom dome - takzvanej kúdeľnej izbe, kde priadli," priblížila Jeleňová.

Ako ďalej povedala, čas priadok, ktorý trval od novembra do jari po fašiangy, bol zameraný nielen na pradenie, ale aj vyšívanie, spievanie, tancovanie či rozprávanie strašidelných príbehov. Dievčatá obvykle priadli čistú konopnú alebo ľanovú priadzu. V ich chyžke nechýbali praslice s pradivom a kolovrátkami, ale ani masky, do ktorých sa dievky občas zahaľovali. Večierky sa po príchode mládencov končili zábavou mládeže, návštevami a hrami.

Spracúvanie ľanu na osobné, hospodárske i bytové tkaniny, ktoré zaniklo v 40. - 50. rokoch 20. storočia, bolo jednou z najzložitejších a najzdĺhavejších domácich prác žien v minulosti.

Ľubovniansky skanzen bol verejnosti sprístupnený v roku 1985, pričom jeho súčasťou sú objekty postavené prevažne v prvej polovici 20. storočia. Sú to obytné domy z okolitých dedín z okresu Stará Ľubovňa, hospodárske stavby, sezónne poľné obydlia charakteristické pre región Šariša, technické pamiatky aj sakrálne stavby. Verejnosť tam môže vidieť tiež zrubovú kováčsku vyhňu z druhej polovice 19. storočia z Torysy, mlyn z Malého Sulína i stolársku dielňu z Pilhovčíka.

Od roku 2011 sú časti skanzenu, kostolík z Matysovej, postavený v roku 1833, a objekty na hlavnej ulici, debarierizované, k objektom sa dostanú aj ľudia, ktorí nevidia.

Ľubovnianske múzeum - hrad v Starej Ľubovni patrí s priemernou ročnou návštevnosťou približne 200.000 ľudí k najnavštevovanejším kultúrnym organizáciám PSK, ktorý je jeho zriaďovateľom.