Modrotlač je zdobená textília, zhotovená technikou negatívnej tlače vzorov, farbená indigom za studena.
Autor TASR
Banská Bystrica 22. augusta (TASR) - Augustové podujatie Stretnutia s minulosťou, ktoré organizuje Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici, sa sústredí na prvok kultúrneho dedičstva - modrotlač. V Thurzovom dome o nej 23. augusta o 17.00 h porozpráva muzeologička a etnologička Zdena Krišková, ktorá sa roky venuje prvkom kultúrneho dedičstva a posledné roky svojho výskumu zasvätila práve modrotlači. TASR o tom informovala manažérka SSM Dana Kurtíková.
"Problematike modrotlače a jej etnologickému výskumu som venovala pozornosť dlhodobejšie, už počas pôsobenia v múzejnej praxi, ale i neskôr v akademickom univerzitnom prostredí. Výskumy som sústredila najmä na oblasť horného Spiša, konkrétne dielňu Elemíra Montška v Hranovnici, kde jej výroba ustala v 70. rokoch 20. storočia," uviedla Krišková.
Modrotlač je zdobená textília, zhotovená technikou negatívnej tlače vzorov, farbená indigom za studena. "Špecifický spôsob farbenia látok na modro sa do Európy rozšíril z Holandska a Nemecka, kam dovážali indigo z Orientu, najmä v 17. storočí, po 30-ročnej vojne. Napriek globálnemu rozšíreniu si však každé etnikum uchovalo vlastné špecifiká vo výrobno-technologickom procese či ornamentike. Modrotlač možno radiť k najvýraznejším prejavom tradičného výtvarného umenia. Nielen ornamentálnou rozmanitosťou, ale aj výrobou modrotlačiarskych foriem, ktoré považujeme za samostatný druh ľudového umenia," priblížila Krišková.
Podľa nej súčasnú produkciu modrotlače možno vnímať v dvoch polohách. V jednej ide o nadviazanie na tradičné techniky či vzory, napríklad pri výrobe ľudových krojov pre folklórne súbory. Na druhej strane modrotlačiarska výroba v súčasnosti zaujala mnoho mladých umelcov, dizajnérov a výtvarníkov. Snažia sa o znovuobjavenie a spopularizovanie modrotlače, ako i jej redizajnovanie do súčasnej podoby.
Modrotlač bola v roku 2015 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a v roku 2018 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
"Problematike modrotlače a jej etnologickému výskumu som venovala pozornosť dlhodobejšie, už počas pôsobenia v múzejnej praxi, ale i neskôr v akademickom univerzitnom prostredí. Výskumy som sústredila najmä na oblasť horného Spiša, konkrétne dielňu Elemíra Montška v Hranovnici, kde jej výroba ustala v 70. rokoch 20. storočia," uviedla Krišková.
Modrotlač je zdobená textília, zhotovená technikou negatívnej tlače vzorov, farbená indigom za studena. "Špecifický spôsob farbenia látok na modro sa do Európy rozšíril z Holandska a Nemecka, kam dovážali indigo z Orientu, najmä v 17. storočí, po 30-ročnej vojne. Napriek globálnemu rozšíreniu si však každé etnikum uchovalo vlastné špecifiká vo výrobno-technologickom procese či ornamentike. Modrotlač možno radiť k najvýraznejším prejavom tradičného výtvarného umenia. Nielen ornamentálnou rozmanitosťou, ale aj výrobou modrotlačiarskych foriem, ktoré považujeme za samostatný druh ľudového umenia," priblížila Krišková.
Podľa nej súčasnú produkciu modrotlače možno vnímať v dvoch polohách. V jednej ide o nadviazanie na tradičné techniky či vzory, napríklad pri výrobe ľudových krojov pre folklórne súbory. Na druhej strane modrotlačiarska výroba v súčasnosti zaujala mnoho mladých umelcov, dizajnérov a výtvarníkov. Snažia sa o znovuobjavenie a spopularizovanie modrotlače, ako i jej redizajnovanie do súčasnej podoby.
Modrotlač bola v roku 2015 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a v roku 2018 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.