Nárast budovania hradov v réžii šľachty po tatárskom vpáde postupne viedol k ich nekontrolovateľnej výstavbe, ktorá bola jedným z prejavov feudálnej anarchie.
Autor TASR
Banská Bystrica 19. februára (TASR) - Zrod hradov v stredovekom Uhorsku bude témou cyklického podujatia Stretnutia s minulosťou, ktoré organizuje Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela (UMB). Ako TASR informovala manažérka múzea Dana Kurtíková, historik Pavol Maliniak porozpráva v Thurzovom dome 28. februára o 17.00 h aj o tom, kto mohol hrad postaviť a kde mohol stáť.
"V povedomí širšej verejnosti sú menej známe povolenia na výstavbu hradov vydávané kráľmi aj na území Uhorska. Vo viacerých prípadoch presne určujú založenie nového hradu alebo iného opevnenia. V súčasnosti je známych viac ako 100 takýchto stavebných povolení. V neskorom stredoveku sa králi v povoleniach zámerne vyhýbali pojmu hrad, ale nahradzovali ho inými výrazmi. Aj tomuto sa budem venovať v mojej prednáške," konštatoval Maliniak.
Nárast budovania hradov v réžii šľachty po tatárskom vpáde postupne viedol k ich nekontrolovateľnej výstavbe, ktorá bola jedným z prejavov feudálnej anarchie. Uhorský kráľ Ondrej III. preto v dekréte z roku 1298 nariadil bezodkladne zbúrať opevnenia alebo hrádky nedávno postavené bez súhlasu kráľa.
"Kráľ a palatín počas svojich ciest po kráľovstve mohli tieto opevnenia zabrať podľa kráľovského práva bez vykúpenia alebo výmeny. Ak však patrili niekomu inému, mali byť vrátené právoplatným majiteľom. Sú to zaujímavé pohľady na túto časť dejín, veľmi rád návštevníkom zodpoviem aj na konkrétnejšie otázky," avizoval historik z UMB.
"V povedomí širšej verejnosti sú menej známe povolenia na výstavbu hradov vydávané kráľmi aj na území Uhorska. Vo viacerých prípadoch presne určujú založenie nového hradu alebo iného opevnenia. V súčasnosti je známych viac ako 100 takýchto stavebných povolení. V neskorom stredoveku sa králi v povoleniach zámerne vyhýbali pojmu hrad, ale nahradzovali ho inými výrazmi. Aj tomuto sa budem venovať v mojej prednáške," konštatoval Maliniak.
Nárast budovania hradov v réžii šľachty po tatárskom vpáde postupne viedol k ich nekontrolovateľnej výstavbe, ktorá bola jedným z prejavov feudálnej anarchie. Uhorský kráľ Ondrej III. preto v dekréte z roku 1298 nariadil bezodkladne zbúrať opevnenia alebo hrádky nedávno postavené bez súhlasu kráľa.
"Kráľ a palatín počas svojich ciest po kráľovstve mohli tieto opevnenia zabrať podľa kráľovského práva bez vykúpenia alebo výmeny. Ak však patrili niekomu inému, mali byť vrátené právoplatným majiteľom. Sú to zaujímavé pohľady na túto časť dejín, veľmi rád návštevníkom zodpoviem aj na konkrétnejšie otázky," avizoval historik z UMB.