Ide o prvé spoločné vystúpenie otca a syna na výtvarnej scéne, uviedol kurátor výsavy.
Autor TASR
Trnava 14. októbra (TASR) – Maliar František Blažo so synom Markom Blažom na spoločnej výstave a zároveň ich manželka a matka Katarína Blažová-Tekeľová, umeleckým menom Ka – Tekla, na samostatnej výstave sa prezentujú od stredy v Galérii Jána Koniarka v Trnave. Košickí umelci sa predstavujú v rodnom meste Františka Blaža, obe výstavy v novom krídle Koppelovej vily potrvajú do polovice novembra. Kurátormi sú riaditeľ galérie Vladimír Beskid a Alexandra Tamásová.
"Ide o prvé spoločné vystúpenie otca a syna na výtvarnej scéne," uviedol Beskid. František Blažo (1946) pochádza zo silnej trnavskej výtvarnej rodiny, venuje sa maľbe, grafike, monumentálnym realizáciám v architektúre, ilustráciám a propagačnej grafike. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ako pedagóg pôsobil na košickej Škole umeleckého priemyslu. Prepojenie koláže, komiksu a grotesky vytvára ojedinelosť jeho výtvarnej reči aj v aktuálnej tvorbe František Blažo premieta v počítači namodelované dynamické štruktúry a scény, často na pozadí práve starších komiksových príbehov.
"V tejto výstavnej dvojexpozícii otca a syna s názvom Nejasná správa/Preskupenie je možné zaznamenať aj ich spoločné či podobné východiská v tvorbe - dominantné prvotné modelovanie obrazu v počítači, plošné podanie figúr a scén, kaleidoskopické skladanie a sekvenčné radenie epizód, remixovanie starších a osvedčených motívov a podobne. Ide o veselé pestrofarebné 'rozpixlované' vízie, ale aj ich de-kompresie s kritickým podtextom," uviedol Beskid. Tvorba Marka Blaža (1972) je založená podľa kurátora na poetike paradoxu, inverzii vzťahov a na odľahčenej hre prvkov a vtipných situácií. Po roku 2010 u neho prevláda produkcia digitálnych printov s možným maliarskym vstupom či komentárom.
Ka – Tekla (1945) študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je maliarkou, autorkou tapisérií, art-protisov, realizácií v architektúre. Na výstave s názvom Bez rúška predstavuje najnovšie práce i niekoľko výrazných starších diel vo výberovej retrospektíve. Autorkinou najväčšou témou naprieč desaťročiami je žena. "Svoje súčasné diela tvorí v intenciách psychického automatizmu – bez vedomej myšlienkovej kontroly, inšpirovaná hudbou a ponorená v prítomnosti, pretavuje do podoby kresby zážitky zo svojho každodenného života. Rezignuje na príbehy aj pamäť, podstatná je už len hĺbka emócií. Názov výstavy odkazuje nielen na povinné nosenie rúšok, ale najmä na nechuť zakrývať pravdu o sebe, rozhodnutie odhaliť svoju podstatu pred druhými, ale najmä sama pred sebou," uviedla kurátorka Tamásová.
"Ide o prvé spoločné vystúpenie otca a syna na výtvarnej scéne," uviedol Beskid. František Blažo (1946) pochádza zo silnej trnavskej výtvarnej rodiny, venuje sa maľbe, grafike, monumentálnym realizáciám v architektúre, ilustráciám a propagačnej grafike. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ako pedagóg pôsobil na košickej Škole umeleckého priemyslu. Prepojenie koláže, komiksu a grotesky vytvára ojedinelosť jeho výtvarnej reči aj v aktuálnej tvorbe František Blažo premieta v počítači namodelované dynamické štruktúry a scény, často na pozadí práve starších komiksových príbehov.
"V tejto výstavnej dvojexpozícii otca a syna s názvom Nejasná správa/Preskupenie je možné zaznamenať aj ich spoločné či podobné východiská v tvorbe - dominantné prvotné modelovanie obrazu v počítači, plošné podanie figúr a scén, kaleidoskopické skladanie a sekvenčné radenie epizód, remixovanie starších a osvedčených motívov a podobne. Ide o veselé pestrofarebné 'rozpixlované' vízie, ale aj ich de-kompresie s kritickým podtextom," uviedol Beskid. Tvorba Marka Blaža (1972) je založená podľa kurátora na poetike paradoxu, inverzii vzťahov a na odľahčenej hre prvkov a vtipných situácií. Po roku 2010 u neho prevláda produkcia digitálnych printov s možným maliarskym vstupom či komentárom.
Ka – Tekla (1945) študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je maliarkou, autorkou tapisérií, art-protisov, realizácií v architektúre. Na výstave s názvom Bez rúška predstavuje najnovšie práce i niekoľko výrazných starších diel vo výberovej retrospektíve. Autorkinou najväčšou témou naprieč desaťročiami je žena. "Svoje súčasné diela tvorí v intenciách psychického automatizmu – bez vedomej myšlienkovej kontroly, inšpirovaná hudbou a ponorená v prítomnosti, pretavuje do podoby kresby zážitky zo svojho každodenného života. Rezignuje na príbehy aj pamäť, podstatná je už len hĺbka emócií. Názov výstavy odkazuje nielen na povinné nosenie rúšok, ale najmä na nechuť zakrývať pravdu o sebe, rozhodnutie odhaliť svoju podstatu pred druhými, ale najmä sama pred sebou," uviedla kurátorka Tamásová.