Bratislava 29. decembra (TASR) - Vajanského literárne dielo nedalo spávať literárnym kritikom a teoretikom už za jeho života, ani po jeho odchode z pozemského života a je predmetom záujmu, ale i sporov dodnes. Encyklopédia slovenských spisovateľov uvádza bibliografické odkazy na vyše päťdesiat autorov časopisecky i monograficky publikovaných štúdií o rôznych aspektoch Vajanského tvorby. Medzi nimi nájdeme mená takých autorít, ako boli Pavol Socháň, Jozef Škultéty, Jaroslav Vlček, Andrej Mráz, František Votruba, Ivan Kusý, Zlatko Klátik, Dionýz Ďurišin, Oskár Čepan, Dobroslav Chrobák, Andrej Červeňák, Alexander Matuška, Pavol Petrus, Ivan Cvrkal, Cyril Kraus, Ján Števček, Viliam Turčány a niektorí ďalší. Nie je možné uviesť ani všetky témy štúdií, ktoré jednotlivým autorom navodilo Vajanského dielo. Tie samé prvé, ktoré vznikli ešte za života Vajanského, sme už v našich predchádzajúcich blokoch uviedli (L. Žiranský, J. Kabelík, T. Milkin). Preto sa pokúsime zaznamenať len rozsiahlejšie, syntetizujúce práce z pracovní tých najuznávanejších literárnych historikov a kritikov.

Na prvom mieste treba spomenúť literárneho vedca, dlhoročného pracovníka a tri roky aj riaditeľa Ústavu slovenskej literatúry SAV Ivana Kusého. Životu a tvorbe Svetozára Hurbana Vajanského sa venoval s prestávkami po celý život. V roku 1987 vydal monografiu Mladý Vajanský a v roku 1992 monografiu Zrelý Vajanský. Už samotné názvy oboch diel naznačujú koncepciu a rozvrh skúmaných období v spisovateľskom živote Svetozára Hurbana. Tu treba však zaznamenať, že ešte predtým Ivan Kusý napísal o Vajanského štúdiu v monografickom rozsahu pre III. diel akademických Dejín slovenskej literatúry, ktorý vyšiel v roku 1965. Je to vyše stostranové heslo, ktoré má tieto časti: Roky štúdií a formovania, Životné osudy, Spolutvorca generačného programu, Novelistická tvorba, Vrcholenie - Letiace tiene a Suchá ratolesť, Kríza básnika a prozaika a Literárny kritik. Táto štúdia spôsobila významnú zmenu v chápaní a posudzovaní Vajanského literárneho diela, ku ktorému mala výhrady najmä mladá generácia. Ivan Kusý to formuloval takto:"Jednotlivé elementy Vajanského činnosti majú však nielen obdobné prednosti a zápory, ale sa aj navzájom podmieňujú, a tak jeho portrét nemôže byť iba sčítaním a odčítaním jeho zásluh v literárnych druhoch. Ide o to, ako novým vkusom, modernou kultivovanosťou emancipoval celú literatúru. Vymedzenie jeho postavenia vo vývine slovenskej literatúry cez genézu jeho osobnosti zároveň ukáže, že mnohé, čo sa v diele Vajanského zdá náhodné, vydumané, neodrážajúce spoločenskú skutočnosť, vyplýva z jeho osobných skúseností a zážitkov, je sebavyjadrením."

Foto: noslc.sk

Dodajme, že Kusého precízne formulovaná štúdia bola do istej miery aj nepriamou polemikou na dávnejšiu esej mladého Alexandra Matušku Vajanský prozaik. Esej bola vraj "napísaná roku 1937, no vydaná - pre rôzne ohľady a príčiny - až roku 1946", aspoň tak to uvádza literárny kritik Rudolf Chmel v doslove k jej tretiemu sólovému vydaniu. Dnes vieme, že majster eseje, národný umelec Alexander Matuška, sa poriadne uťal. Prozaika Vajanského obvinil zo všetkých možných literárnych hriechov, od epigónstva až po antifeminizmus. To sa však v literatúre stáva dosť často. Najmä vtedy, keď si mladý literárny nedočkavec chce vynútiť pozornosť publika nevyberavým polemickým a štylisticky až nechutným postojom k bardovi.

Foto: TASR/AP

Monotematickou štúdiou o časti života a diela Svetozára Hurbana je štúdia Ivana Cvrkala S. H. Vajanský a nemecká literatúra z roku 1984. Ivan Kusý v posudku na prácu okrem iného napísal: "Vajanského centrálne postavenie vo vývine slovenskej literatúry a kultúry jeho čias nie je iba interne slovenské. Bol európsky kultivovaný a s nemeckou literatúrou a kultúrou ho spájali aj životopisné momenty. (...) Analýzou faktov života Svetozára Hurbana autor presvedčivo dokázal, že obdobie štúdií v Stendale nie je významné iba pre formovanie jeho vzťahu k nemeckej literatúre a kultúre, ale že je aj jadrom celej umeleckej a názorovej genézy spisovateľa Vajanského." Autor monografie v diele poukazuje najmä na vzťah Vajanského ku klasikom nemeckej literatúry H. Heinemu, J. W. Goethemu a J. V. Scheffelovi a neváha ho vyzdvihnúť aj ako dobrého prekladateľa poézie.

Prehľadne popularizačným dielom o živote a diele spisovateľa je kniha Svetozár Hurban Vajanský - Zápasy a hľadania v zrkadlení času, s edičným podtitulom Život a dielo v dokumentoch. Zostavil ju a úvodnú štúdiu napísal literárny historik Pavol Petrus a vyšla vo vydavateľstve Osveta v Martine v roku 1985. V závere úvodnej štúdie napísal: "Aj keď sú dodnes nejednotné názory na pozitíva a negatíva Vajanského literárnej tvorby, predsa jedno je isté: jeho tvorivé úsilie stálo na začiatku realistického obdobia slovenskej literatúry a svojím charakterom v značnej miere ovplyvnilo aj ďalší vývin slovenskej umeleckej, kritickej i publicistickej tvorby."