Bratislava 11. augusta (TASR) - Chýr o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom ako o nepodkupnom ochrancovi národných práv Slovákov a vynikajúcom spisovateľovi sa dostal aj medzi našich krajanov do Ameriky. V Spojených štátoch vtedy už bol aj Peter Víťazoslav Rovnianek, rodák z Horného Hričova poniže Žiliny. Usadil sa v Pittsburghu a etabloval sa tam ako vydavateľ a redaktor Amerikánsko-slovenských novín. (Noviny vychádzali od júna 1889 a do roku 1911.) Bol to on, kto oslovil Svetozára Hurbana a požiadal ho o spoluprácu. A kedže Vajanský bol odjakživa muž činu, nezaváhal ani deň. Tak sa stalo, že v priebehu rokov 1902-1903 posielal Rovniankovi text svojej spomienkovo-reportážnej, ale aj politicky významnej práce Väzenské rozpomienky zo svojho jednoročného segedínskeho a trimesačného bansko-bystrického väzenia.

Rovnianek dielo publikoval na pokračovanie v Amerikánsko-slovenských novinách. Kedže od začiatku sa tešilo veľkej pozornosti našich krajanov, Rovnianek sa rozhodol vydať ho aj knižne. Stalo sa tak niekedy na rozhraní rokov 1905-1906. A kedže to bol statočný vydavateľ, balík výtlačkov (nevieme presne koľko) poslal aj na Slovensko, ktorý šťastlivo prekonal cestu cez oceán a do Martina došiel koncom augusta 1906. Aspoň tak to zaznamenali Národné noviny z 23. 8. 1906. O honorári nevieme nič . Asi preto, že žiaden nebol. A nakoniec o to vôbec nešlo. Dôležité bolo, že nielen naši krajania, ale aj časť intelektuálnej Ameriky sa mohla z prvej ruky
dozvedieť, aké pomery vládnu v Uhorsku. A tak my sa dnes môžeme len domnievať, aký podiel mal tento čin na našom národnom oslobodení po skončení Prvej svetovej vojny a do akej miery zarezonoval pri vzniku Česko-Slovenskej republiky.

Momentálna pravda však bola celkom iná. Deň pred Silvestrom roku 1903 Vajanský odcestoval po tretí raz do väzenskej cely. Tentoraz do Vacova. Tlačový súd v Pešti ho odsúdil na dva mesiace väzenia a pokutu 400 korún za článok Neustávajme, ktorý publikoval v Národných novinách. Súcitilo s ním, ale i zlostilo sa celé Slovensko. Dramatik Jozef Podhradský mu venoval báseň Slovenský poet vo väzení, ktorú uverejnili Slovenské pohľady. Ako sa ukázalo neskôr, nebol posledným slovenským básnikom, na ktorého dopadal tieň väzenských mreží. Svetozár Hurban bol vtedy už ostrieľaný politický väzeň. A preto nezaháľal ani vo Vacove. Okrem toho, že čítal najmä Čechova, v polovici pobytu sa pustil do písania novely Blížence a tam ju aj dokončil. Vyšla v roku 1904 a - ako píše literárny vedec Pavol Petrus - nebola to márna próza.

"V novele Blížence vytvoril spisovateľ v postave Daňa Chlebíka "slovenského Čičikova",
typ bezohľadného podnikateľa, nerešpektujúceho základné etické zásady a ľudské hodnoty, čo ho nakoniec privedie ku krachu. Popri kritike súčasných javov spoločnosti, novela bola i nepriamou polemikou s politickou koncepciou hlasistického hnutia, propagujúceho potrebu kapitalizácie a liberalizácie pomerov na Slovensku." Ako vidieť, nič nového pod slnkom.Na jednej strane potreba dravosti trhových mechanizmov, na druhej strane hromada negatívnych javov, ktoré prináša absolutizácia trhu. U Vajanského prevládal pohľad z morálnej strany. Preto ten spor. Hlavným hrdinom novely je Slovák Daňo Chlebík. Je zaujímavé, že novelu v roku 1910 pod
názvom Daniel Chlebík knižne vydal Peter Rovnianek v Amerike. Ešte pozoruhodnejšie je, že do roka (1911) skrachoval vinou finančných špekulácií. My sa dnes môžeme len pousmiať nad zaujímavými súvislosťami.

Redakčná, literárna i politicko-organizačná aktivita Svetozára Hurbana Vajanského neutícha ani v nasledujúcom období. Len bibliografický sumár môže zaznamenať všetky jeho publicistické, literárnovedné, básnické i spoločenské vystúpenia. Preto môžeme uviesť len tie najvýznamnejšie. Pravdaže, zo súčasného pohľadu. V máji 1904 sa zúčastnil na pietnom akte uloženia telesných pozostatkov básnika Jána Kollára v Prahe, ktoré preniesli z Viedne. Začiatkom augusta predsedal valnému zhromaždeniu ženského spolku Živena a predniesol tam správu o činnosti spolku. Okrem toho, že v rámci koncepcie časopisu dôsledne presadzoval prevahu žien - spisovateliek, v rokoch 1896, 1898, 1902 a 1906, zostavil a zredigoval Letopis Živeny, čiže ročenky spolku. V tejto súvislosti vznik štúdie Jozefa Škultétyho Žena v slovenskej literatúre, ženské postavy v dielach S.H. Vajanského nebol vôbec náhodný. Škultéty pozorne sledoval úsilie Vajanského o zapojenie slovenských žien do literatúry a kultúrneho diania. Z literárneho hľadiska je pozoruhodný Vajanského doslov k vydaniu slovenského prekladu Turgenevovho románu Otcovia a deti, ktorý preložil Milan Ivanka, no Vajanský urobil jeho revíziu a dôsledne ho zredigoval.

V júni roku 1903 v súkromnom živote osud Hurbanovcom priniesol krutú ranu. V ruskom meste Ščerbinovský Rudnik zomrela na zápal pľúc ich mladšia dcéra Oľga, kde bola vydatá za ruského podnikateľa Branislava Šmidta. Švagrinej Emílii Boorovej - Jurkovičovej v tejto súvislosti Vajanský napísal: "Dnes ráno zomrela naša dcéra Oľga Šmidtová v Ščerbinskom Rudniku na zapálenie pľúc. 8-ho nám písala veselý list, dostali sme ho 14-ho predobedom. Po obede 14-ho prišiel telegram o ťažkej chorobe. 15. 6. o smrti. Ísť ta nemožno, nemáme pasy a cesta trvá 4 dni samými rýchlikmi."