V pondelok 10. augusta uplynie 460 rokov od narodenia tohto humanistu, básnika, pedagóga, klasického filológa, jazykovedca, matematika a hudobníka.
Autor TASR
Nedožery-Brezany/Bratislava 10. augusta (TASR) - Vavrinec Benedikt Nedožerský je najvýraznejšia slovenská osobnosť obdobia humanizmu a renesancie. Pôsobil ako profesor, dekan a prorektor na Univerzite Karlovej (UK) v českej Prahe. Bol známym pedagogickým reformátorom a tvorcom prvej českej systematickej gramatiky. V pondelok 10. augusta uplynie 460 rokov od narodenia tohto humanistu, básnika, pedagóga, klasického filológa, jazykovedca, matematika a hudobníka.
Vavrinec Benedikt sa narodil 10. augusta 1555 v Nedožeroch (dnes Nedožery-Brezany), okres Prievidza. Do školy chodil v Prievidzi, ale v desiatich rokoch osirel, preto odišiel do Čiech za strýkom do Jihlavy, kde ďalej pokračoval v štúdiu. Ťažko ochorel, a tak jeho ďalšie štúdiá filozofie a teológie na UK v Prahe pokračovali až v roku 1587. V roku 1593 prijal miesto učiteľa v Moravských Budějoviciach, 1594-1595 bol rektorom v Uherskom Brode. Vrátil sa do Prahy aby ukončil štúdium na UK. V septembri 1597 dosiahol na artistickej fakulte hodnosť bakalára. Od októbra 1599 bol rektorom druhej najvýznamnejšej školy v Čechách, partikulárnej školy (gymnázium) v Žatci. V júli 1600 promoval za magistra filozofie. Stal sa rektorom vyššej partikulárnej školy v Nemeckom Brode (dnes Havlíčkův Brod).
V roku 1604 prijali Vavrinca Benedikta medzi členov profesorského zboru pražskej Filozofickej fakulty UK. Stal sa profesorom matematiky, fyziky, klasickej filológie, prednášal antických klasikov. Spolupodieľal sa na vytvorení učebných osnov jednotlivých partikulárnych škôl (pripravil rozvrh učiva pre päťtriednu školu a navrhol zriadenie šiestej, kde by sa vyučovala matematika, prírodné vedy, astronómia a etika). Zdôrazňoval potrebu vyučovania v materinskom jazyku, uvažoval o reformách, ktoré by povzniesli univerzitné štúdium. V roku 1611 bol prorektorom univerzity, 1612 dekanom Filozofickej fakulty UK, 1613 prepoštom v Karolíne, 1614 bol prepoštom i prorektorom.
Dňa 4. júna 1615 Vavrinec Benedikt na následky dlhej choroby (TBC - tuberkulóza) zomrel. Pochovali ho v Kostole Božieho tela na dnešnom Karlovom námestí v Prahe. Hrob sa však nezachoval.
Najvýznamnejším Benediktovým dielom bola prvá systematická gramatika českého jazyka Dve knihy českej gramatiky zostavenej podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami (Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo, 1603). Táto práca zostala na takmer dve storočia najlepším gramatickým dielom. Venoval ju českej a slovenskej mládeži a v jej príhovore vyčítal svojim rodákom nedbanlivosť v pestovaní materinského jazyka. Ďalším dôležitým odborným dielom vo veršoch sa stala Vnútorná školská sústava (Penitioris scholae structura, 1607). Obsahuje zlepšené učebné osnovy partikulárnej školy, v ktorých presadzoval systematickosť, spojenie teórie s praxou, čítanie a písanie v materinskom jazyku.
Stal sa tak pedagogickou autoritou ešte pred Janom Amosom Komenským. Reformám sa venoval aj v pedagogicko-reformačnom spise Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie (Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae, habita in solenni promotione tredecim iuvenum, quibus primus in philosophia gradus conferebatur, 1612). Je autorom matematickej učebnice Základy aritmetiky (Elementa arithmeticae e methodicis autoribus concinnatae et popularibus exemplis illustratae, 1612) a i.
Okrem toho bol Vavrinec Benedikt básnikom i hudobníkom. Prvú príležitostnú báseň napísal v roku 1596. Počas života ich napísal vyše sto a prispel nimi do spisov iných autorov. Bol autorom štvordielneho diela Poetica, v ktorom rozoberal prozodické vlastnosti českého básnictva. Toto dielo sa spolu so Žaltárom (preložených 100 žalmov) nezachovalo. Väčšina diel bola zničená pri plienení Prahy v roku 1620.
Napriek tomu, že Vavrinec Benedikt prežil veľkú časť života v Čechách, nezabúdal na to, že je Slovák. Dôkazom toho je aj prídomok k menu Nedožerský, ktorý oficiálne používal. Neprestajne vyjadroval súcit a bolesť nad utrpením slovenského ľudu, ale poukazoval aj na spoločenské rozpory a nabádal k svornosti. Na počesť tohto humanistu a pedagóga je v jeho rodisku pomenovaná Základná a materská škola a gymnázium v Prievidzi. V Nedožeroch-Brezanoch sa nachádza aj jeho bronzová socha a pamätná tabuľa.
Vavrinec Benedikt sa narodil 10. augusta 1555 v Nedožeroch (dnes Nedožery-Brezany), okres Prievidza. Do školy chodil v Prievidzi, ale v desiatich rokoch osirel, preto odišiel do Čiech za strýkom do Jihlavy, kde ďalej pokračoval v štúdiu. Ťažko ochorel, a tak jeho ďalšie štúdiá filozofie a teológie na UK v Prahe pokračovali až v roku 1587. V roku 1593 prijal miesto učiteľa v Moravských Budějoviciach, 1594-1595 bol rektorom v Uherskom Brode. Vrátil sa do Prahy aby ukončil štúdium na UK. V septembri 1597 dosiahol na artistickej fakulte hodnosť bakalára. Od októbra 1599 bol rektorom druhej najvýznamnejšej školy v Čechách, partikulárnej školy (gymnázium) v Žatci. V júli 1600 promoval za magistra filozofie. Stal sa rektorom vyššej partikulárnej školy v Nemeckom Brode (dnes Havlíčkův Brod).
V roku 1604 prijali Vavrinca Benedikta medzi členov profesorského zboru pražskej Filozofickej fakulty UK. Stal sa profesorom matematiky, fyziky, klasickej filológie, prednášal antických klasikov. Spolupodieľal sa na vytvorení učebných osnov jednotlivých partikulárnych škôl (pripravil rozvrh učiva pre päťtriednu školu a navrhol zriadenie šiestej, kde by sa vyučovala matematika, prírodné vedy, astronómia a etika). Zdôrazňoval potrebu vyučovania v materinskom jazyku, uvažoval o reformách, ktoré by povzniesli univerzitné štúdium. V roku 1611 bol prorektorom univerzity, 1612 dekanom Filozofickej fakulty UK, 1613 prepoštom v Karolíne, 1614 bol prepoštom i prorektorom.
Dňa 4. júna 1615 Vavrinec Benedikt na následky dlhej choroby (TBC - tuberkulóza) zomrel. Pochovali ho v Kostole Božieho tela na dnešnom Karlovom námestí v Prahe. Hrob sa však nezachoval.
Najvýznamnejším Benediktovým dielom bola prvá systematická gramatika českého jazyka Dve knihy českej gramatiky zostavenej podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami (Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo, 1603). Táto práca zostala na takmer dve storočia najlepším gramatickým dielom. Venoval ju českej a slovenskej mládeži a v jej príhovore vyčítal svojim rodákom nedbanlivosť v pestovaní materinského jazyka. Ďalším dôležitým odborným dielom vo veršoch sa stala Vnútorná školská sústava (Penitioris scholae structura, 1607). Obsahuje zlepšené učebné osnovy partikulárnej školy, v ktorých presadzoval systematickosť, spojenie teórie s praxou, čítanie a písanie v materinskom jazyku.
Stal sa tak pedagogickou autoritou ešte pred Janom Amosom Komenským. Reformám sa venoval aj v pedagogicko-reformačnom spise Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie (Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae, habita in solenni promotione tredecim iuvenum, quibus primus in philosophia gradus conferebatur, 1612). Je autorom matematickej učebnice Základy aritmetiky (Elementa arithmeticae e methodicis autoribus concinnatae et popularibus exemplis illustratae, 1612) a i.
Okrem toho bol Vavrinec Benedikt básnikom i hudobníkom. Prvú príležitostnú báseň napísal v roku 1596. Počas života ich napísal vyše sto a prispel nimi do spisov iných autorov. Bol autorom štvordielneho diela Poetica, v ktorom rozoberal prozodické vlastnosti českého básnictva. Toto dielo sa spolu so Žaltárom (preložených 100 žalmov) nezachovalo. Väčšina diel bola zničená pri plienení Prahy v roku 1620.
Napriek tomu, že Vavrinec Benedikt prežil veľkú časť života v Čechách, nezabúdal na to, že je Slovák. Dôkazom toho je aj prídomok k menu Nedožerský, ktorý oficiálne používal. Neprestajne vyjadroval súcit a bolesť nad utrpením slovenského ľudu, ale poukazoval aj na spoločenské rozpory a nabádal k svornosti. Na počesť tohto humanistu a pedagóga je v jeho rodisku pomenovaná Základná a materská škola a gymnázium v Prievidzi. V Nedožeroch-Brezanoch sa nachádza aj jeho bronzová socha a pamätná tabuľa.