Priekopa/Bratislava 17. júna (TASR) – Ako barón zastával vysoké štátne funkcie vo vtedajšom Uhorsku, pričom od roku 1837 bol hlavným županom Nitrianskej stolice. Venoval sa aj publikačnej činnosti. Jedným z jeho najslávnejších diel je „Malebná cesta dolu Váhom“ v ktorom „namaľoval“ farbistý obraz Považia. Od úmrtia baróna Alojza Medňanského uplynie v pondelok 17. júna 175 rokov.

Alojz Medňanský sa narodil 20. apríla 1784 v obci Priekopa, ktorá je dnes mestskou časťou Martina. Jeho matka Jozefína pochádzala z rodu Esterháziovcov, ktorý bol významným uhorským šľachtickým rodom a patril medzi najväčších vlastníkov pôdy v habsburskej monarchii.

Detstvo prežil v Beckove pod vplyvom svojho deda, pretože otec mu zomrel, keď mal iba 8 rokov. Gymnázium vyštudoval v Trenčíne, filozofiu vo Viedni a v roku 1804 ukončil štúdium práva v Bratislave. Po štúdiách pôsobil pri Uhorskej dvorskej kancelárii vo Viedni a postupne tam získal vysoké štátne funkcie. Hlavným županom Nitrianskej stolice sa stal v roku 1837.

Okruh činnosti baróna Alojza Medňanského bol veľmi široký a pestrý. Popri výkone štátnych funkcií sa venoval histórii, štatistike, archeológii, publikačnej činnosti a národopisu. Ťažisko jeho literárnej tvorby spočíva v portrétoch historických osobností uhorských dejín, mapovaní dejín hradov a to najmä tých, ktoré ležia na území dnešného Slovenska.

Hoci sa Alojz Medňanský zaoberá už od roku 1820 vo svojich prácach okrem historických štúdií, otázkami šírenia maďarčiny a maďarskej kultúry v celom Uhorsku jeho vzťah k slovenskému národovcovi, katolíckemu farárovi, spisovateľovi a prekladateľovi Jánovi Hollému bol vrúcny a úprimný. Keď Jánovi Hollému vyhorela v roku 1829 fara v Maduniciach venoval mu barón Medňanský 25 oviec ako dar na zmiernenie škôd.

Vo svojej literárnej činnosti sa ako uhorský feudálny vlastenec so silným lokálpatriotizmom z veľkej časti zameriaval práve na oblasť Slovenska. Tak vznikli jeho Dejiny slovenských hradov, historická monografia o Nitrianskej stolici, zbierky stredovekých listín, ako aj historické povesti vzťahujúce sa k slovenskému prostrediu. Svoj obdiv k slovenskej prírode a krajine neskrýval ani v jednom zo svojich najznámejších diel, ktoré vyšlo v roku 1826 pod názvom Malerische Reise auf dem Waaglfusse in Ungarn (Malebná cesta dolu Váhom v Uhorsku). Autor v predhovore svojho diela nevšednej umeleckej hodnoty, ktorého kvality dávno preveril čas doslova napísal: „Prekrásne údolie, ktorým preteká Váh mne trojnásobne drahé ako kraj, historické územie i domovina.“

Kniha baróna Medňanského približuje autorovu cestu plťou dolu Váhom, ktorú absolvoval začiatkom 19. storočia. Obsahuje množstvo povestí, príbehov a geografických postrehov, pričom podáva farbistý obraz Považia, ba vlastne celého severo- i juhozápadného Slovenska. Aj napriek tomu, že hlavnými zastávkami počas plavby boli predovšetkým hrady, kaštiele a zámky, prírodné krásy a zvláštnosti kraja, autor pomerne bohato vykreslil aj život na rieke Váh. „Cestopis Alojza Medňanského nezostal nepovšimnutý. Naopak, stal sa dôležitým dielom, po ktorom siahali mnohí cestovatelia, ktorí navštívili, respektíve plánovali navštíviť Považie,“ napísala Marianna Koliová z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Vlastivedný bádateľ a verejný činiteľ barón Alojz Medňanský zomrel ako 60-ročný 17. júna 1844 v Hlohovci na ceste zo župného zasadania, ktoré bolo v Nitre. Odtiaľ ho previezli do Veselého a pochovali v tamojšej rodinnej krypte.