Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Albert Marenčin bol scenárista, dramaturg, prekladateľ, básnik, výtvarník a predovšetkým surrealista.
Autor TASR
Bratislava 11. mája (TASR) - Cyklom piatich filmov si vo Filmotéke bratislavského Kina Lumiére pripomenú osobnosť aj tvorbu Alberta Marenčina. "S jeho menom sa v slovenskej kinematografii spája viacero významných diel našej filmovej histórie. Niektoré z nich uvedie cyklus Hommage: Albert Marenčin," informovala o tom TASR Simona Nôtová, tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu (SFÚ).
"Okrem toho divákom predstaví aj filmy, ktoré boli blízke jeho naturelu alebo ho inšpirovali v tvorivej práci. Výber pripravil Marenčinov priateľ a spolupracovník Juraj Mojžiš," dodala. Prvý z filmov premietnu v utorok 14. mája o 18.15 h.
"Albert Marenčin bol scenárista, dramaturg, prekladateľ, básnik, výtvarník a predovšetkým surrealista. V 60. rokoch minulého storočia bol vedúcim I. tvorivej skupiny, na pôde ktorej vznikli tie najprogresívnejšie diela onej dekády," hovorí kurátor filmotéky Kina Lumiére Michal Michalovič.
"Ešte v marci nás zastihla smutná správa o jeho úmrtí, preto cieľom cyklu Hommage: Albert Marenčin je aspoň stručne pripomenúť Marenčinove inšpiračné zdroje, jeho scenáristickú prácu, ale aj pôsobenie v tvorivej skupine," vysvetlil zaradenie cyklu do filmotékového programu.
Cyklus piatich filmových večerov má vnútornú štruktúru, do výberu ju vniesol filmový a výtvarný teoretik Juraj Mojžiš, Marenčinov blízky priateľ a spolupracovník. Diváci uvidia dva francúzske filmy Pépé le Moko (1937) režiséra Juliena Duviviera, jedného z typických predstaviteľov tzv. poetického realizmu, a mnohoznačný film Vlani v Marienbade (1961) režiséra Alaina Resnaisa, ktorý rozbíja bežné vnímanie času v chronológii udalostí.
"Pépé le Moko patril k dielam formujúcim osudový príklon študenta k čaru i tajomstvu rozprávačského umenia sprostredkovaného médiom filmu a Vlani v Marienbade zasa suverénne zdôraznil rozprávačovu individualitu, ktorá v aktuálnom čase znamenala legendárny impulz českému a slovenskému 'novovlneniu'," komentoval výber dvoch francúzskych filmov Mojžiš a dodal: "Napokon, práve takýmito cestami Albert Marenčin prehĺbil svoj záujem o tzv. silné filmy a o ich pretrvávajúci význam. A naisto si nemýlil inšpirujúce momenty tvorby s rôznymi 'diplomatickými' hrami a inými nečistotami schvaľovacích procesov socialistickej kinematografie."
Zo slovenských filmov sa premietne Pieseň o sivom holubovi (1961) Stanislava Barabáša, ku ktorému napísal Marenčin scenár spolu s Ivanom Bukovčanom, Panna zázračnica (1966) Štefan Uhra, adaptácia rovnomennej novely Marenčinovho priateľa, spisovateľa Dominika Tatarku, a Sladký čas Kalimagdory (1968) Leopolda Laholu, ktorý mu ako exulantovi umožnil nakrútiť práve Marenčin. Všetky filmy môžu diváci vidieť v druhej polovici mája, tri z nich lektorsky uvedie Juraj Mojžiš.
"Okrem toho divákom predstaví aj filmy, ktoré boli blízke jeho naturelu alebo ho inšpirovali v tvorivej práci. Výber pripravil Marenčinov priateľ a spolupracovník Juraj Mojžiš," dodala. Prvý z filmov premietnu v utorok 14. mája o 18.15 h.
"Albert Marenčin bol scenárista, dramaturg, prekladateľ, básnik, výtvarník a predovšetkým surrealista. V 60. rokoch minulého storočia bol vedúcim I. tvorivej skupiny, na pôde ktorej vznikli tie najprogresívnejšie diela onej dekády," hovorí kurátor filmotéky Kina Lumiére Michal Michalovič.
"Ešte v marci nás zastihla smutná správa o jeho úmrtí, preto cieľom cyklu Hommage: Albert Marenčin je aspoň stručne pripomenúť Marenčinove inšpiračné zdroje, jeho scenáristickú prácu, ale aj pôsobenie v tvorivej skupine," vysvetlil zaradenie cyklu do filmotékového programu.
Cyklus piatich filmových večerov má vnútornú štruktúru, do výberu ju vniesol filmový a výtvarný teoretik Juraj Mojžiš, Marenčinov blízky priateľ a spolupracovník. Diváci uvidia dva francúzske filmy Pépé le Moko (1937) režiséra Juliena Duviviera, jedného z typických predstaviteľov tzv. poetického realizmu, a mnohoznačný film Vlani v Marienbade (1961) režiséra Alaina Resnaisa, ktorý rozbíja bežné vnímanie času v chronológii udalostí.
"Pépé le Moko patril k dielam formujúcim osudový príklon študenta k čaru i tajomstvu rozprávačského umenia sprostredkovaného médiom filmu a Vlani v Marienbade zasa suverénne zdôraznil rozprávačovu individualitu, ktorá v aktuálnom čase znamenala legendárny impulz českému a slovenskému 'novovlneniu'," komentoval výber dvoch francúzskych filmov Mojžiš a dodal: "Napokon, práve takýmito cestami Albert Marenčin prehĺbil svoj záujem o tzv. silné filmy a o ich pretrvávajúci význam. A naisto si nemýlil inšpirujúce momenty tvorby s rôznymi 'diplomatickými' hrami a inými nečistotami schvaľovacích procesov socialistickej kinematografie."
Zo slovenských filmov sa premietne Pieseň o sivom holubovi (1961) Stanislava Barabáša, ku ktorému napísal Marenčin scenár spolu s Ivanom Bukovčanom, Panna zázračnica (1966) Štefan Uhra, adaptácia rovnomennej novely Marenčinovho priateľa, spisovateľa Dominika Tatarku, a Sladký čas Kalimagdory (1968) Leopolda Laholu, ktorý mu ako exulantovi umožnil nakrútiť práve Marenčin. Všetky filmy môžu diváci vidieť v druhej polovici mája, tri z nich lektorsky uvedie Juraj Mojžiš.
