Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autenticky a pútavo zachytával udalosti, miesta, atmosféru, každodenný život a pocity ľudí v jednotlivých dekádach uplynulého storočia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. februára (TASR) - Vo veku 77 rokov zomrel nečakane spisovateľ Juraj Šebo. TASR informáciu potvrdila jeho dcéra Jana Šebová. Autor, ktorý vo svojich spomienkových knihách zmapoval rôzne dekády života v Bratislave, venoval sa fenoménom hlavného mesta, skonal uplynulý víkend na bratislavských Kramároch.
Juraj Šebo sa narodil v roku 1943 v Bratislave. Bol absolventom Vysokej školy dopravnej v Žiline. Počas vysokoškolského štúdia bol členom niekoľkých bigbítových kapiel. Po ukončení štúdia so zameraním na spoje nastúpil do služieb Pošty, ktorej ostal verný celú profesijnú éru. Žil v Devínskej Novej Vsi.
Literárnej tvorbe sa začal venovať v dôchodkovom veku. Autenticky a zároveň pútavo zachytával udalosti, miesta, atmosféru, každodenný život a pocity ľudí v jednotlivých dekádach uplynulého storočia. Na svojom konte má spomienkové knihy Budovateľské 50. roky, Zlaté 60. roky, Normálne 70. roky, Reálne 80. roky, Slobodné 90. roky, Turbo milénium 00. Podpísal sa tiež pod publikácie Tehelné pole - chrám futbalu, Bratislavské korzo, Také bolo PKO či Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 - 1989.
Profil slovenského spisovateľa Juraja Šeba
Juraj Šebo sa narodil 12. decembra 1943 v Bratislave. Jeho otec pracoval ako zubný technik, mama bola v domácnosti. Rodičia počas druhej svetovej vojny doma ukývali sedemčlennú židovskú rodinu. Po nástupe komunistickej moci v roku 1948 jeho otcovi skonfiškovali stroje a v roku 1950 ho odsúdili na šesť rokov nútených prác.
"Prišli dovnútra, otec bol, tuším, ešte v pyžame. 'Oblečte sa a pôjdete s nami!' Ja som sa hneď rozplakal. A otec mi hovorí: Však neplač, veď ty si už pionier! Pamätám si tú vetu. Čo je zaujímavé, urobili hneď domovú prehliadku. Všetko vyhádzali, celý byt," spomínal Šebo na zatknutie svojho otca v rozhovore v rámci projektu Pamäť národa.
Spočiatku mal pre tieto okolnosti problém ísť študovať, napokon ho prijali na Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu na Makarenkovej ulici v bratislavskej Petržalke (dnes Gymnázium Alberta Einsteina na Einsteinovej ulici). Po maturite študoval odbor spojov na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Juraj Šebo tiež už ako študent pôsobil vo vtedajších bigbítových skupinách.
Štúdium ukončil v roku 1968. Práve počas jeho promócie vpadli do Československa vojská Sovietskeho zväzu a ostatných spojencov z Varšavskej zmluvy. Po skončení štúdia nastúpil do služieb pošty, ktorej ostal verný celú profesijnú éru – 30 rokov pôsobil na Západoslovenskom riaditeľstve spojov v Bratislave, neskôr, až do roku 2003, bol krajským riaditeľom Slovenskej pošty. Žil v Devínskej Novej Vsi. V rokoch 1999 a 2003 navštívil pracovne Kosovo, kde pomáhal budovať poštovú sieť. Viedol tiež zásielkovú obchodnú službu.
Na konte má viac než 20 knižných titulov, medzi nimi spomienkové knihy Krízové 30. roky, Vojnové 40. roky, Budovateľské 50. roky i Pionierke 50. roky, Zlaté 60. roky, Normálne 70. roky, Reálne 80. roky, Slobodné 90. roky, Turbo milénium 00.
V knihe Útek z pekla mapuje príbeh svojho birmovného otca Arnošta Rosina, ktorého v roku 1942 deportovali do Auschwitz-Birkenau, no podarilo sa mu odtiaľ ujsť. Atmosféru Bratislavy v minulom storočí zachytil v knihách Také bolo PKO, Tehelné pole - chrám futbalu, Bratislavské korzo či v jeho najnovšej publikácii Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989, ktorá vyšla v minulom roku. Podieľal sa na vzniku publikácie Slovenský bigbít aj na rovnomennom televíznom seriáli, spolupracoval s rozhlasom.
Prvý raz sa oženil v roku 1968, druhýkrát v roku 2000, má dve deti. V roku 1992 jeho matku Oľgu Šebovú vyznamenali a zapísali na Múr cti v Záhrade spravodlivých v Jeruzaleme.
Pri prezentácii knihy Krízové 30. roky o sebe Juraj Šebo povedal: "Vždy som písal knihy o histórii z pozície obyčajného človeka."
Juraj Šebo sa narodil v roku 1943 v Bratislave. Bol absolventom Vysokej školy dopravnej v Žiline. Počas vysokoškolského štúdia bol členom niekoľkých bigbítových kapiel. Po ukončení štúdia so zameraním na spoje nastúpil do služieb Pošty, ktorej ostal verný celú profesijnú éru. Žil v Devínskej Novej Vsi.
Literárnej tvorbe sa začal venovať v dôchodkovom veku. Autenticky a zároveň pútavo zachytával udalosti, miesta, atmosféru, každodenný život a pocity ľudí v jednotlivých dekádach uplynulého storočia. Na svojom konte má spomienkové knihy Budovateľské 50. roky, Zlaté 60. roky, Normálne 70. roky, Reálne 80. roky, Slobodné 90. roky, Turbo milénium 00. Podpísal sa tiež pod publikácie Tehelné pole - chrám futbalu, Bratislavské korzo, Také bolo PKO či Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 - 1989.
Profil slovenského spisovateľa Juraja Šeba
Juraj Šebo sa narodil 12. decembra 1943 v Bratislave. Jeho otec pracoval ako zubný technik, mama bola v domácnosti. Rodičia počas druhej svetovej vojny doma ukývali sedemčlennú židovskú rodinu. Po nástupe komunistickej moci v roku 1948 jeho otcovi skonfiškovali stroje a v roku 1950 ho odsúdili na šesť rokov nútených prác.
"Prišli dovnútra, otec bol, tuším, ešte v pyžame. 'Oblečte sa a pôjdete s nami!' Ja som sa hneď rozplakal. A otec mi hovorí: Však neplač, veď ty si už pionier! Pamätám si tú vetu. Čo je zaujímavé, urobili hneď domovú prehliadku. Všetko vyhádzali, celý byt," spomínal Šebo na zatknutie svojho otca v rozhovore v rámci projektu Pamäť národa.
Spočiatku mal pre tieto okolnosti problém ísť študovať, napokon ho prijali na Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu na Makarenkovej ulici v bratislavskej Petržalke (dnes Gymnázium Alberta Einsteina na Einsteinovej ulici). Po maturite študoval odbor spojov na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Juraj Šebo tiež už ako študent pôsobil vo vtedajších bigbítových skupinách.
Štúdium ukončil v roku 1968. Práve počas jeho promócie vpadli do Československa vojská Sovietskeho zväzu a ostatných spojencov z Varšavskej zmluvy. Po skončení štúdia nastúpil do služieb pošty, ktorej ostal verný celú profesijnú éru – 30 rokov pôsobil na Západoslovenskom riaditeľstve spojov v Bratislave, neskôr, až do roku 2003, bol krajským riaditeľom Slovenskej pošty. Žil v Devínskej Novej Vsi. V rokoch 1999 a 2003 navštívil pracovne Kosovo, kde pomáhal budovať poštovú sieť. Viedol tiež zásielkovú obchodnú službu.
Na konte má viac než 20 knižných titulov, medzi nimi spomienkové knihy Krízové 30. roky, Vojnové 40. roky, Budovateľské 50. roky i Pionierke 50. roky, Zlaté 60. roky, Normálne 70. roky, Reálne 80. roky, Slobodné 90. roky, Turbo milénium 00.
V knihe Útek z pekla mapuje príbeh svojho birmovného otca Arnošta Rosina, ktorého v roku 1942 deportovali do Auschwitz-Birkenau, no podarilo sa mu odtiaľ ujsť. Atmosféru Bratislavy v minulom storočí zachytil v knihách Také bolo PKO, Tehelné pole - chrám futbalu, Bratislavské korzo či v jeho najnovšej publikácii Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989, ktorá vyšla v minulom roku. Podieľal sa na vzniku publikácie Slovenský bigbít aj na rovnomennom televíznom seriáli, spolupracoval s rozhlasom.
Prvý raz sa oženil v roku 1968, druhýkrát v roku 2000, má dve deti. V roku 1992 jeho matku Oľgu Šebovú vyznamenali a zapísali na Múr cti v Záhrade spravodlivých v Jeruzaleme.
Pri prezentácii knihy Krízové 30. roky o sebe Juraj Šebo povedal: "Vždy som písal knihy o histórii z pozície obyčajného človeka."
