Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 1982 Štátna bezpečnosť donútila Brabenca emigrovať najskôr do Rakúska, neskôr do Kanady, kde pracoval vo svojej pôvodnej profesii záhradného architekta. Natrvalo sa domov vrátil v roku 1997.
Autor TASR
Praha/Bratislava 28. apríla (TASR) - Patrí k postavám pražského undergroundu a hoci ho mnohí poznajú najmä ako saxofonistu skupiny Plastic People, záber jeho aktivít je oveľa širší. Hudobník, básnik a spisovateľ Vratislav Brabenec sa 28. apríla dožíva 75 rokov.
Vratislav Brabenec sa narodil 28. apríla 1943 v Prahe. V piatich rokoch ho v plnej rýchlosti zrazilo auto a ležal niekoľko dní v kóme.
V rokoch 1957 až 1961 vyštudoval záhradnícky odbor na poľnohospodárskej škole v Mělníku a začal pracoval ako techník a projektant v rôznych záhradníckych podnikoch. Zároveň sa v Ľudovej škole umenia naučil hrať na klarinet a saxofón. S mladým textárom a hráčom na bendžo Svatoplukom Karáskom založili kapelu Potkani, neskôr ako klarinetista pôsobil v swingovom súbore The Cats Jass Band.
Na jeseň v roku 1965 začal študovať evanjelickú teológiu na Komenského bohosloveckej fakulte v Prahe, štúdium však predčasne ukončil. V roku 1969 odcestoval na pol roka do Spojeného kráľovstva a po návrate sa venoval svojej pôvodnej profesii, ktorou bolo projektovanie a rekonštrukcia parkov.
Ovplyvnil ho experimentálny básnik Václav Burda, sám začal písať verše a v roku 1968 mu vyšli prvé básne v evanjelickom týždenníku Kostnické iskry. Napísal libreto k džezovým Pašijovým hrám, ktoré predviedol so skupinou Pavla Smetáčka a s vokálnym zoskupením Spiritual kvintet v kostole Svätého Martina v Prahe.
V roku 1972 ho básnik a historik umenia Ivan "Magor" Jirous doviedol do kapely Plastic People of the Universe, v ktorej spieval, hral na klarinet, basklarinet, saxofón a zobcovú flautu.
V roku 1976 bol v procese s Plastic People odsúdený na osem mesiacov nepodmienečne. Po svojom prepustení v roku 1977 podpísal Chartu 77 a oženil sa. Pre program "Passion Play – Pašijové hry veľkonočné" upravil novozákonné texty vychádzajúce z jeho predošlej džezovej adaptácie. Celé dielo bolo zaznamenané v apríli 1978 na chalupe Václava Havla na Hrádečku.
V roku 1982 Štátna bezpečnosť donútila Vratislava Brabenca emigrovať najskôr do Rakúska, neskôr do Kanady, kde pracoval vo svojej pôvodnej profesii záhradného architekta a popri tom sa venoval písaniu.
Od roku 1992 začal opäť cestovať späť do vlasti a natrvalo sa vrátil v roku 1997. V rozhovore pre časopis .týždeň na túto tému povedal: "V Kanade by sa mi asi žilo lepšie, ale zasa by som stále myslel na to, čo som tu mohol urobiť a neurobil som. Doteraz tam býva moja dcéra, ktorá bola mimochodom v troch rokoch zbavená občianstva. Dobre, ja som niečo robil proti režimu, ale trojročné dievčatko?"
Vratislav Brabenec sa vrátil nielen do Česka, ale aj do kapely Plastic People. Na jej štúdiovom albume Maska za maskou (2010) je autorom väčšiny textov. Vyšla mu prozaická kniha Všade je stred sveta (2010), jeho básne sa objavili vo viacerých zahraničných aj českých zborníkoch. Pôsobí tiež v džezovej skupine Jazz Kohnspiracy.
V rozhovore pre portál literarky.cz Vratislav Brabenec povedal: "Zbaviť sa zbytočných starostí, neuháňať zbesilo svetom, s ambíciou, že to všetkým natriem a ukážem, nehnať sa za mamonom, odolať lákadlám, to je šťastie."
Vratislav Brabenec sa narodil 28. apríla 1943 v Prahe. V piatich rokoch ho v plnej rýchlosti zrazilo auto a ležal niekoľko dní v kóme.
V rokoch 1957 až 1961 vyštudoval záhradnícky odbor na poľnohospodárskej škole v Mělníku a začal pracoval ako techník a projektant v rôznych záhradníckych podnikoch. Zároveň sa v Ľudovej škole umenia naučil hrať na klarinet a saxofón. S mladým textárom a hráčom na bendžo Svatoplukom Karáskom založili kapelu Potkani, neskôr ako klarinetista pôsobil v swingovom súbore The Cats Jass Band.
Na jeseň v roku 1965 začal študovať evanjelickú teológiu na Komenského bohosloveckej fakulte v Prahe, štúdium však predčasne ukončil. V roku 1969 odcestoval na pol roka do Spojeného kráľovstva a po návrate sa venoval svojej pôvodnej profesii, ktorou bolo projektovanie a rekonštrukcia parkov.
Ovplyvnil ho experimentálny básnik Václav Burda, sám začal písať verše a v roku 1968 mu vyšli prvé básne v evanjelickom týždenníku Kostnické iskry. Napísal libreto k džezovým Pašijovým hrám, ktoré predviedol so skupinou Pavla Smetáčka a s vokálnym zoskupením Spiritual kvintet v kostole Svätého Martina v Prahe.
V roku 1972 ho básnik a historik umenia Ivan "Magor" Jirous doviedol do kapely Plastic People of the Universe, v ktorej spieval, hral na klarinet, basklarinet, saxofón a zobcovú flautu.
V roku 1976 bol v procese s Plastic People odsúdený na osem mesiacov nepodmienečne. Po svojom prepustení v roku 1977 podpísal Chartu 77 a oženil sa. Pre program "Passion Play – Pašijové hry veľkonočné" upravil novozákonné texty vychádzajúce z jeho predošlej džezovej adaptácie. Celé dielo bolo zaznamenané v apríli 1978 na chalupe Václava Havla na Hrádečku.
V roku 1982 Štátna bezpečnosť donútila Vratislava Brabenca emigrovať najskôr do Rakúska, neskôr do Kanady, kde pracoval vo svojej pôvodnej profesii záhradného architekta a popri tom sa venoval písaniu.
Od roku 1992 začal opäť cestovať späť do vlasti a natrvalo sa vrátil v roku 1997. V rozhovore pre časopis .týždeň na túto tému povedal: "V Kanade by sa mi asi žilo lepšie, ale zasa by som stále myslel na to, čo som tu mohol urobiť a neurobil som. Doteraz tam býva moja dcéra, ktorá bola mimochodom v troch rokoch zbavená občianstva. Dobre, ja som niečo robil proti režimu, ale trojročné dievčatko?"
Vratislav Brabenec sa vrátil nielen do Česka, ale aj do kapely Plastic People. Na jej štúdiovom albume Maska za maskou (2010) je autorom väčšiny textov. Vyšla mu prozaická kniha Všade je stred sveta (2010), jeho básne sa objavili vo viacerých zahraničných aj českých zborníkoch. Pôsobí tiež v džezovej skupine Jazz Kohnspiracy.
V rozhovore pre portál literarky.cz Vratislav Brabenec povedal: "Zbaviť sa zbytočných starostí, neuháňať zbesilo svetom, s ambíciou, že to všetkým natriem a ukážem, nehnať sa za mamonom, odolať lákadlám, to je šťastie."
