Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hudbu obstarali Varga, Griglák a ja na hotové texty priateľov textárov, ktoré nám obsahovo a významovo sadli, povedal Pavol Hammel.
Autor TASR
Bratislava 25. marca (TASR) - V roku 1999 nahral Pavol Hammel album Prúdy 1999. V štúdiu sa stretla historicky najsilnejšia zostava Prúdov (Hammel, Varga, Griglák, Frešo) doplnená o ďalších vynikajúcich hudobníkov (Gašpar, Rózsa, Preložník, Valihora). V podaní tejto superskupiny vznikol jedinečný album, ktorý autorsky pripravili kmeňoví skladatelia a textári Prúdov (Hammel, Varga, Griglák, Peteraj, Filan). Obnovené vydanie prináša v týchto dňoch vinylovú a CD verziu albumu, ktorý otvára najväčší hit Pavla Hammela z prelomu tisícročí Kamalásky. TASR o tom informovala PR manažérka Renáta Tomášová.
„V skupine Prúdy sa vystriedalo veľa hudobníkov, ktorí na to svoje určité obdobie vtlačili svoju nezameniteľnú pečať, brilantnú hráčsku virtuozitu, invenciu, ako pri nahrávaní nových skladieb, tak aj na koncertoch. O tejto zostave, ktorá nahrala tento album, sa dá povedať, že bola tá najlepšia, aj keď sme nikdy takto spolu nehrali. Keď sme sa s Mariánom Vargom rozišli po nahrávaní platne Zvoňte, zvonky, stále sme sa vracali k občasnej spolupráci na rôznych projektoch, ktoré sme realizovali mimo našej osobnej tvorby a činnosti (Zelená pošta 1972, Na druhom programe sna 1977, muzikál Cyrano z predmestia 1977, On a ona, Všetko je inak 1989, Labutie piesne 1993), a vždy z toho vzniklo niečo výnimočné,“ spomína Pavol Hammel a dodáva: „No a tentoraz sme spolu s producentom Pavlom Daněkom navrhli oživiť ozajstné Prúdy po 30 rokoch. Hudbu obstarali Varga, Griglák a ja na hotové texty priateľov textárov, ktoré nám obsahovo a významovo sadli. Nahrávali sme často osobitne, málokedy sme boli spolu v štúdiu, ale myslím, že výsledok je nakoniec v jednotiacom celku. Sú tam rôzne polohy, nálady aj inštrumentácia je rôznorodá, ale ako celok pôsobivá práve svojou rozmanitosťou.“
Na albume hrajú Pavol Hammel (spev, gitara), Marián Varga (klávesové nástroje), František Griglák (gitara, klávesové nástroje), Fedor Frešo (basgitara), Juraj Burian (gitara), Martin Gašpar (basgitara), Oskar Rózsa (basgitara, klávesové nástroje), Peter Preložník (klávesové nástroje), Martin Valihora (bicie), Martin Uherčík (programovanie) a Michal Ničík (programovanie).
Pavol Hammel pripomína aj pár dôležitých poznámok k obalu. „Za zmienku stojí aj obal, vinylová platňa pôvodne nevyšla, práve v tom čase vyšla z módy, tak iba teraz sa dajú vychutnať použité obrazy Ivana Pavleho v plnej kráse a pôsobivosti,“ dodáva.
„V skupine Prúdy sa vystriedalo veľa hudobníkov, ktorí na to svoje určité obdobie vtlačili svoju nezameniteľnú pečať, brilantnú hráčsku virtuozitu, invenciu, ako pri nahrávaní nových skladieb, tak aj na koncertoch. O tejto zostave, ktorá nahrala tento album, sa dá povedať, že bola tá najlepšia, aj keď sme nikdy takto spolu nehrali. Keď sme sa s Mariánom Vargom rozišli po nahrávaní platne Zvoňte, zvonky, stále sme sa vracali k občasnej spolupráci na rôznych projektoch, ktoré sme realizovali mimo našej osobnej tvorby a činnosti (Zelená pošta 1972, Na druhom programe sna 1977, muzikál Cyrano z predmestia 1977, On a ona, Všetko je inak 1989, Labutie piesne 1993), a vždy z toho vzniklo niečo výnimočné,“ spomína Pavol Hammel a dodáva: „No a tentoraz sme spolu s producentom Pavlom Daněkom navrhli oživiť ozajstné Prúdy po 30 rokoch. Hudbu obstarali Varga, Griglák a ja na hotové texty priateľov textárov, ktoré nám obsahovo a významovo sadli. Nahrávali sme často osobitne, málokedy sme boli spolu v štúdiu, ale myslím, že výsledok je nakoniec v jednotiacom celku. Sú tam rôzne polohy, nálady aj inštrumentácia je rôznorodá, ale ako celok pôsobivá práve svojou rozmanitosťou.“
Na albume hrajú Pavol Hammel (spev, gitara), Marián Varga (klávesové nástroje), František Griglák (gitara, klávesové nástroje), Fedor Frešo (basgitara), Juraj Burian (gitara), Martin Gašpar (basgitara), Oskar Rózsa (basgitara, klávesové nástroje), Peter Preložník (klávesové nástroje), Martin Valihora (bicie), Martin Uherčík (programovanie) a Michal Ničík (programovanie).
Pavol Hammel pripomína aj pár dôležitých poznámok k obalu. „Za zmienku stojí aj obal, vinylová platňa pôvodne nevyšla, práve v tom čase vyšla z módy, tak iba teraz sa dajú vychutnať použité obrazy Ivana Pavleho v plnej kráse a pôsobivosti,“ dodáva.
