Pre slovenských divadelníkov je symbolickým darčekom k dnešnému Medzinárodnému dňu divadla.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. marca (TASR) – Dejiny slovenskej drámy 20. storočia prichádzajú na pulty knižných obchodov. Publikácia vznikala v rámci Centra výskumu divadla Divadelného ústavu pod vedením renomovaného divadelného teoretika a kritika Vladimíra Štefka. Divadelný ústav ako vydavateľ ju dnes podvečer za účasti autorov knihy, recenzentov a dramatikov prezentoval v bratislavskom Štúdiu 12. Pre slovenských divadelníkov je symbolickým darčekom k dnešnému Medzinárodnému dňu divadla.
Kolektívne dielo Dejiny slovenskej drámy 20. storočia prináša v prierezovom vnímaní a vo vývinových súvislostiach ucelený pohľad na vývin a stav slovenskej drámy v 20. storočí s presahom do storočia nasledujúceho. V piatich obsiahlych kapitolách ponúka zložitý príbeh a spletitú históriu slovenskej drámy, jej uvádzania na divadelné javiská, ako aj životné osudy jej tvorcov. Publikácia prináša portréty významných dramatikov, ktorí profilovali osudy slovenskej drámy a divadla a svojou činnosťou ovplyvnili ich vývin a tvar. Obsahuje tiež informácie o tvorbe menej známych autorov, ktorí zasiahli do vývinu slovenskej drámy, hoci len parciálne. Rovnako sa venuje aj mimoliterárnym aspektom divadelnej tvorby, ktoré často výrazne ovplyvnili texty pre divadlo. Publikáciu dopĺňa rozsiahly súpis knižných vydaní divadelných hier, súpis prvých uvedení divadelných hier na profesionálnych scénach, registre a bohatá fotodokumentácia.
Publikácia vznikala pod vedením Vladimíra Štefka, autora štyroch kontextových kapitol a dvoch štúdií o profilových dramatikoch. Autormi ďalších častí sú slovenskí teatrológovia a kritici Michal Babiak, Juliana Beňová, Martin Ciel, Peter Čahoj, Božena Čahojová, Oleg Dlouhý, Kornel Földvári, Ján Jaborník, Elena Knopová, Jozef Koleják, Dagmar Kročanová Roberts, Natália Mazanová, Zdenka Pašuthová, Martin Porubjak, Ján Sládeček, Ján Šimko a Martin Timko.
"Je to pokus o dosť komplexný pohľad na vývin slovenskej dramatickej tvorby od 90. rokov 19. storočia, kedy nastupuje realizmus u nás, až po prvé roky nového tisícročia. Usilovali sme sa urobiť knižku, ktorá je prakticky použiteľná pre študentov, pedagógov a ľudí, ktorí sa kultúrou zaoberajú. Najviac mi dalo zabrať obdobie do 30. rokov minulého storočia, jednak preto, že je tam neobyčajne veľa textov, ktoré bolo treba nielen preštudovať, ale aj nájsť. Najkvalitnejšia dráma vznikla v 40. rokoch a potom prakticky až v 80. rokoch minulého storočia, ale tá už bola bližšia aj mojej autentickej skúsenosti," uviedol pre TASR vedúci autorského kolektívu Vladimír Štefko.
"Zvolený spôsob spracovania dejín prostredníctvom portrétov slovenských dramatikov je novátorský čin, lebo dáva ucelený obraz o najlepších autoroch a ich tvorbe, je to čosi medzi spracovaním dejín dramatickej tvorby a slovníkovým koncipovaním jednotlivých autorov, ako aj analýzy ich diel. Kniha o slovenskej dráme doteraz absentuje, preto jej vydanie určite privíta celá naša divadelná verejnosť, ako aj školská prax," hodnotí publikáciu v recenzii profesor Tibor Žilka.
"Pre mňa je to dnes bodka za päťročnou prácou, ktorá sprevádzala túto publikáciu od prvotnej myšlienky. Slovenskí divadelníci si zaslúžia mať svoje dejiny drámy a som veľmi rada, že profesor Štefko prijal ponuku na vytvorenie tejto publikácie," dodala pre TASR riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete.
Kolektívne dielo Dejiny slovenskej drámy 20. storočia prináša v prierezovom vnímaní a vo vývinových súvislostiach ucelený pohľad na vývin a stav slovenskej drámy v 20. storočí s presahom do storočia nasledujúceho. V piatich obsiahlych kapitolách ponúka zložitý príbeh a spletitú históriu slovenskej drámy, jej uvádzania na divadelné javiská, ako aj životné osudy jej tvorcov. Publikácia prináša portréty významných dramatikov, ktorí profilovali osudy slovenskej drámy a divadla a svojou činnosťou ovplyvnili ich vývin a tvar. Obsahuje tiež informácie o tvorbe menej známych autorov, ktorí zasiahli do vývinu slovenskej drámy, hoci len parciálne. Rovnako sa venuje aj mimoliterárnym aspektom divadelnej tvorby, ktoré často výrazne ovplyvnili texty pre divadlo. Publikáciu dopĺňa rozsiahly súpis knižných vydaní divadelných hier, súpis prvých uvedení divadelných hier na profesionálnych scénach, registre a bohatá fotodokumentácia.
Publikácia vznikala pod vedením Vladimíra Štefka, autora štyroch kontextových kapitol a dvoch štúdií o profilových dramatikoch. Autormi ďalších častí sú slovenskí teatrológovia a kritici Michal Babiak, Juliana Beňová, Martin Ciel, Peter Čahoj, Božena Čahojová, Oleg Dlouhý, Kornel Földvári, Ján Jaborník, Elena Knopová, Jozef Koleják, Dagmar Kročanová Roberts, Natália Mazanová, Zdenka Pašuthová, Martin Porubjak, Ján Sládeček, Ján Šimko a Martin Timko.
"Je to pokus o dosť komplexný pohľad na vývin slovenskej dramatickej tvorby od 90. rokov 19. storočia, kedy nastupuje realizmus u nás, až po prvé roky nového tisícročia. Usilovali sme sa urobiť knižku, ktorá je prakticky použiteľná pre študentov, pedagógov a ľudí, ktorí sa kultúrou zaoberajú. Najviac mi dalo zabrať obdobie do 30. rokov minulého storočia, jednak preto, že je tam neobyčajne veľa textov, ktoré bolo treba nielen preštudovať, ale aj nájsť. Najkvalitnejšia dráma vznikla v 40. rokoch a potom prakticky až v 80. rokoch minulého storočia, ale tá už bola bližšia aj mojej autentickej skúsenosti," uviedol pre TASR vedúci autorského kolektívu Vladimír Štefko.
"Zvolený spôsob spracovania dejín prostredníctvom portrétov slovenských dramatikov je novátorský čin, lebo dáva ucelený obraz o najlepších autoroch a ich tvorbe, je to čosi medzi spracovaním dejín dramatickej tvorby a slovníkovým koncipovaním jednotlivých autorov, ako aj analýzy ich diel. Kniha o slovenskej dráme doteraz absentuje, preto jej vydanie určite privíta celá naša divadelná verejnosť, ako aj školská prax," hodnotí publikáciu v recenzii profesor Tibor Žilka.
"Pre mňa je to dnes bodka za päťročnou prácou, ktorá sprevádzala túto publikáciu od prvotnej myšlienky. Slovenskí divadelníci si zaslúžia mať svoje dejiny drámy a som veľmi rada, že profesor Štefko prijal ponuku na vytvorenie tejto publikácie," dodala pre TASR riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete.