Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vzácny rukopis tohto rozsiahleho diela čakal nepovšimnutý v Národnom múzeu v Prahe na vydanie neuveriteľných 137 rokov.
Autor TASR
Bratislava 20. marca (TASR) – Dielo Jonáša Záborského Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových prichádza v týchto dňoch na pulty knižných obchodov. Informáciu pre TASR poskytla marketingová manažérka vydavateľstva Slovart Zuzana Kolačanová.
Rukopis nepovšimnutý 137 rokov
Znie to skutočne neuveriteľne alebo ako príbeh z filmu, ale vzácny rukopis tohto rozsiahleho diela Jonáša Záborského čakal nepovšimnutý v Národnom múzeu v Prahe na vydanie neuveriteľných 137 rokov. Záborský so slabnúcim zrakom a s bolesťami, pri petrolejke a namáčajúc husie brko do kalamára, dokončil v roku 1875 svoje Dejiny. Po násilnom zatvorení Matice slovenskej (1875) a v strachu pred maďarskou vládou poslal svoje rukopisy do Prahy, kde boli uložené v Matici českej. Ponáhľal sa, akoby vedel, že ho zastihne skorá smrť. Ešte v roku 1875 dostal rakovinu žalúdka a pre prudký postup choroby prestal písať. Krátko pred smrťou urobil nový závet, ktorým venoval Matici českej 2000 zlatých. Záborského rukopisy sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia vrátili na Slovensko. Všetky okrem tohto jedného.
Timotej Kubiš
V roku 2002 začal po rukopise pátrať Timotej Kubiš. Pomoc hľadal v Matici slovenskej, kde nepochodil. V Slovenskej národnej knižnici sa dozvedel, že si má rukopis pohľadať sám. Pátral teda ďalej, až kým rukopis nenašiel v Prahe. Osem mesiacov text prepisoval do elektronickej podoby, mnohé, v rukopise zle čitateľné alebo už vyblednuté pasáže prácne overoval. Dnes aj vďaka nemu vychádza vo vydavateľstve Slovart po 137 rokoch prvýkrát knižne rozsiahle dielo, poklad slovenskej literatúry Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových.
Doslovný prepis Záborského rukopisu Dejín, ktoré sú datované rokom 1875, umožňuje plnohodnotne zažiť dielo tak, ako ho autor dokončil v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Tri predchádzajúce pokusy o vydanie stroskotali, a tak sa súčasnému čitateľovi ponúka premiéra tohto jedinečného diela. Dielo vychádza v roku 2012 symbolicky pri príležitosti 200. výročia Záborského narodenia. Doteraz bolo dostupné iba v rukopise. Aj preto je laická, ale i odborná verejnosť o ňom pomerne málo informovaná.
Rukopis nepovšimnutý 137 rokov
Znie to skutočne neuveriteľne alebo ako príbeh z filmu, ale vzácny rukopis tohto rozsiahleho diela Jonáša Záborského čakal nepovšimnutý v Národnom múzeu v Prahe na vydanie neuveriteľných 137 rokov. Záborský so slabnúcim zrakom a s bolesťami, pri petrolejke a namáčajúc husie brko do kalamára, dokončil v roku 1875 svoje Dejiny. Po násilnom zatvorení Matice slovenskej (1875) a v strachu pred maďarskou vládou poslal svoje rukopisy do Prahy, kde boli uložené v Matici českej. Ponáhľal sa, akoby vedel, že ho zastihne skorá smrť. Ešte v roku 1875 dostal rakovinu žalúdka a pre prudký postup choroby prestal písať. Krátko pred smrťou urobil nový závet, ktorým venoval Matici českej 2000 zlatých. Záborského rukopisy sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia vrátili na Slovensko. Všetky okrem tohto jedného.
Timotej Kubiš
V roku 2002 začal po rukopise pátrať Timotej Kubiš. Pomoc hľadal v Matici slovenskej, kde nepochodil. V Slovenskej národnej knižnici sa dozvedel, že si má rukopis pohľadať sám. Pátral teda ďalej, až kým rukopis nenašiel v Prahe. Osem mesiacov text prepisoval do elektronickej podoby, mnohé, v rukopise zle čitateľné alebo už vyblednuté pasáže prácne overoval. Dnes aj vďaka nemu vychádza vo vydavateľstve Slovart po 137 rokoch prvýkrát knižne rozsiahle dielo, poklad slovenskej literatúry Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových.
Doslovný prepis Záborského rukopisu Dejín, ktoré sú datované rokom 1875, umožňuje plnohodnotne zažiť dielo tak, ako ho autor dokončil v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Tri predchádzajúce pokusy o vydanie stroskotali, a tak sa súčasnému čitateľovi ponúka premiéra tohto jedinečného diela. Dielo vychádza v roku 2012 symbolicky pri príležitosti 200. výročia Záborského narodenia. Doteraz bolo dostupné iba v rukopise. Aj preto je laická, ale i odborná verejnosť o ňom pomerne málo informovaná.
Jonáš Záborský (1812-1976) bol slovenským básnikom, prozaikom, dramatikom, historikom, novinárom, kňazom a teológom. Pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach, Liptovskom Mikuláši, ale aj ako farár v Rankovciach. Po požiari jeho fary i kostola prestúpil k Rímskokatolíckej cirkvi a v roku 1843 bol znovuvysvätený za katolíckeho kňaza. Dostal sa do sporu s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny, odmietol tiež jeho národný program ako nerealistický. V roku 1848 ho uväznili za prechovávanie Žiadosti slovenského národa, v roku 1850 získal miesto profesora gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach a tiež pôsobil ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni. Po konfliktoch s bachovskou cenzúrou sa v roku 1853 stal farárom v Župčanoch. Napokon prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa hlavne literárnej činnosti.
Posledné roky prežil osamotený a označovaný za "národného hriešnika", zatrpknutý, plný rozporov v sebe samom i voči svetu okolo. K jeho tvorbe patria klasicistické básnické skladby Žehry, satirické prózy Panslavistický farár, Faustiáda, Chruňo a Mandragora, Frndolína, didaktické humoresky Dva dni v Chujave či historické poviedky (Buld, Svätoplukova zrada). Hlavnou témou jeho tvorby sú historické fakty a autobiografické prvky. Stal sa nekomplikovaným analytikom, komentátorom a kritikom romantických ilúzií o živote.
Posledné roky prežil osamotený a označovaný za "národného hriešnika", zatrpknutý, plný rozporov v sebe samom i voči svetu okolo. K jeho tvorbe patria klasicistické básnické skladby Žehry, satirické prózy Panslavistický farár, Faustiáda, Chruňo a Mandragora, Frndolína, didaktické humoresky Dva dni v Chujave či historické poviedky (Buld, Svätoplukova zrada). Hlavnou témou jeho tvorby sú historické fakty a autobiografické prvky. Stal sa nekomplikovaným analytikom, komentátorom a kritikom romantických ilúzií o živote.
