Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za svoju tvorbu získal Jozef Mokoš viaceré ocenenia, ako napríklad prémiu Slovenského literárneho fondu za básnickú zbierku Praskanie krvi (1962).
Autor TASR
Sereď/Bratislava 11. marca (TASR) – Dramatik, dramaturg, režisér, básnik, autor poézie a prózy pre deti, filmový herec, bábkoherec, režisér, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ - tieto všetky aktivity sa spájajú s menom Jozefa Mokoša. Jedinečný umelec, ktorý priviedol slovenské bábkové divadlo do dvorany slávy, sa vo štvrtok 11. marca, dožíva 80 rokov.
Jozef Mokoš sa narodil 11. marca 1941 v Seredi, ale od útleho detstva žil v Trnave, kde mal jeho otec obchod s hračkami. Keďže otca, ako živnostníka, po roku 1948 prenasledovali, rodina sa musela vysťahovať z Trnavy do Liptovskej Štiavničky k matkiným príbuzným, odkiaľ sa neskôr presťahovali do neďalekého Ružomberka. Tu potom vychodil základnú školu aj gymnázium. Po maturite študoval v rokoch 1958 až 1962 na Akadémii múzických umení v Prahe, odbor bábkoherectvo a dramaturgiu bábkového divadla.
Po skončení dvojročnej základnej vojenskej služby nastúpil Jozef Mokoš do Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici (dnešného Bábkového divadla na Rázcestí), ktoré sa počas jeho pôsobenia stalo jedným z najvýznamnejších bábkových divadiel v bývalom Československu. V rokoch 1964 až 1981 pôsobil v divadle najskôr ako herec, neskôr ako dramaturg, režisér, umelecký šéf a posledné tri roky ako riaditeľ. S bystrickým súborom je spätý aj vznik najhranejšej Mokošovej hry pre deti Zahrajte sa s nami.
Z Banskej Bystrice odišiel Jozef Mokoš do Bratislavy, kde sa stal dramaturgom Poetického súboru Novej scény (1983 - 1991). Pôsobil aj v Bábkovom divadle v Žiline a tiež ako umelecký šéf Štátneho bábkového divadla v Bratislave, ktoré od 1. septembra 2002 nesie názov Bratislavské bábkové divadlo.
V roku 1992 sa habilitoval na docenta Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde na Katedre bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU prednášal bábkoherectvo a dramaturgiu bábkového divadla.
Jozef Mokoš debutoval výraznou básnickou zbierkou Praskanie krvi (1962), ktorá sa stala poetickým protestom proti morálnej dvojtvárnosti vládnuceho systému a ľudí v ňom. Nasledovali ďalšie zbierky básní Jesenné litánie (1969), Písanie do snehu (2001) a Štyri nočné obdobia (2002).
Od začiatku svojej profesionálnej tvorivej dráhy presadzoval Jozef Mokoš priekopnícky pohľad na dianie v slovenskom bábkarstve. Spolu so Štefanom Šmihlom napísal pásmo pantomimických výstupov a pesničiek Predstavy (1963). Táto prelomová inscenácia výrazne posunula hranice slovenského bábkarstva smerom k obrazotvornosti a výrazovému novátorstvu. Je autorom aj bábkového oratória Jánošík (1975) a hry Jánošík? Jánošík! Jánošík (2010).
Jozef Mokoš je tiež renomovaným autorom kníh pre deti a mládež, medzi ktorými možno spomenúť Hry ako hry alebo zahrajte sa s nami (1982), Vkladná knižka rozprávok a básničiek (2000), Vysielanie pre deti (2002). Predstavil sa aj na filmovom plátne. Účinkoval napríklad vo filme Dušana Trančíka Šibenica (1969) a v snímke Tisícročná včela (1983) režiséra Juraja Jakubiska.
Za svoju tvorbu získal Jozef Mokoš viaceré ocenenia, ako napríklad prémiu Slovenského literárneho fondu za básnickú zbierku Praskanie krvi (1962), v roku 1975 si prevzal Divadelnú cenu za inscenáciu Jánošík, v roku 2000 Cenu VÚB a Spolku slovenských spisovateľov za Vkladnú knihu rozprávok a básničiek, či prémie Literárneho fondu za knihu Vysielanie pre deti (2002) a v roku 2010 za hru Jánošík? Jánošík! Jánošík.
Jozef Mokoš sa narodil 11. marca 1941 v Seredi, ale od útleho detstva žil v Trnave, kde mal jeho otec obchod s hračkami. Keďže otca, ako živnostníka, po roku 1948 prenasledovali, rodina sa musela vysťahovať z Trnavy do Liptovskej Štiavničky k matkiným príbuzným, odkiaľ sa neskôr presťahovali do neďalekého Ružomberka. Tu potom vychodil základnú školu aj gymnázium. Po maturite študoval v rokoch 1958 až 1962 na Akadémii múzických umení v Prahe, odbor bábkoherectvo a dramaturgiu bábkového divadla.
Po skončení dvojročnej základnej vojenskej služby nastúpil Jozef Mokoš do Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici (dnešného Bábkového divadla na Rázcestí), ktoré sa počas jeho pôsobenia stalo jedným z najvýznamnejších bábkových divadiel v bývalom Československu. V rokoch 1964 až 1981 pôsobil v divadle najskôr ako herec, neskôr ako dramaturg, režisér, umelecký šéf a posledné tri roky ako riaditeľ. S bystrickým súborom je spätý aj vznik najhranejšej Mokošovej hry pre deti Zahrajte sa s nami.
Z Banskej Bystrice odišiel Jozef Mokoš do Bratislavy, kde sa stal dramaturgom Poetického súboru Novej scény (1983 - 1991). Pôsobil aj v Bábkovom divadle v Žiline a tiež ako umelecký šéf Štátneho bábkového divadla v Bratislave, ktoré od 1. septembra 2002 nesie názov Bratislavské bábkové divadlo.
V roku 1992 sa habilitoval na docenta Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde na Katedre bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU prednášal bábkoherectvo a dramaturgiu bábkového divadla.
Jozef Mokoš debutoval výraznou básnickou zbierkou Praskanie krvi (1962), ktorá sa stala poetickým protestom proti morálnej dvojtvárnosti vládnuceho systému a ľudí v ňom. Nasledovali ďalšie zbierky básní Jesenné litánie (1969), Písanie do snehu (2001) a Štyri nočné obdobia (2002).
Od začiatku svojej profesionálnej tvorivej dráhy presadzoval Jozef Mokoš priekopnícky pohľad na dianie v slovenskom bábkarstve. Spolu so Štefanom Šmihlom napísal pásmo pantomimických výstupov a pesničiek Predstavy (1963). Táto prelomová inscenácia výrazne posunula hranice slovenského bábkarstva smerom k obrazotvornosti a výrazovému novátorstvu. Je autorom aj bábkového oratória Jánošík (1975) a hry Jánošík? Jánošík! Jánošík (2010).
Jozef Mokoš je tiež renomovaným autorom kníh pre deti a mládež, medzi ktorými možno spomenúť Hry ako hry alebo zahrajte sa s nami (1982), Vkladná knižka rozprávok a básničiek (2000), Vysielanie pre deti (2002). Predstavil sa aj na filmovom plátne. Účinkoval napríklad vo filme Dušana Trančíka Šibenica (1969) a v snímke Tisícročná včela (1983) režiséra Juraja Jakubiska.
Za svoju tvorbu získal Jozef Mokoš viaceré ocenenia, ako napríklad prémiu Slovenského literárneho fondu za básnickú zbierku Praskanie krvi (1962), v roku 1975 si prevzal Divadelnú cenu za inscenáciu Jánošík, v roku 2000 Cenu VÚB a Spolku slovenských spisovateľov za Vkladnú knihu rozprávok a básničiek, či prémie Literárneho fondu za knihu Vysielanie pre deti (2002) a v roku 2010 za hru Jánošík? Jánošík! Jánošík.
