Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juliánskym kalendárom sa riadi napríklad aj pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku či na Ukrajine.
Autor TASR
Bratislava 19. decembra (TASR) - Najkrajšie sviatky v roku, sviatky pokoja a lásky - Vianoce oslávia 24. a 25. decembra vyše 2,2 miliardy kresťanov v rôznych častiach sveta. Pripomenú si narodenie Ježiša Krista v Betleheme (hebrejsky Dom chleba), meste vzdialenom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Tam prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a podľa tradície, sa v jaskyni za mestom narodil Ježiš.
Presný dátum narodenia Pána pred vyše 2000 rokmi nie je známy. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa na Východe pripomínalo spolu s inými "zjaveniami Pána". Sviatok Narodenia Pána sa slávil 6. januára (Dnes je to sviatok Zjavenia Pána - Traja králi).
Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň narodenia Pána Ježiša práve 25. december.
Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti (Narodenie Slnka) použili a po novom ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae) alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum - 25. december - bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal.
Na základe odlišných tradícií kresťania rôznych cirkví slávia Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestantské cirkvi a časť pravoslávia svätia Vianoce 24. a 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane pravoslávnych v Čechách a na Slovensku, oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, teda 6. a 7. januára.
Juliánskym kalendárom sa riadi napríklad aj pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku či na Ukrajine.
Pravoslávne cirkvi Istanbulu, Alexandrie, Rumunska, Grécka, Bulharska a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár a slávia Vianoce 24. a 25. decembra.
Presný dátum narodenia Pána pred vyše 2000 rokmi nie je známy. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa na Východe pripomínalo spolu s inými "zjaveniami Pána". Sviatok Narodenia Pána sa slávil 6. januára (Dnes je to sviatok Zjavenia Pána - Traja králi).
Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň narodenia Pána Ježiša práve 25. december.
Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti (Narodenie Slnka) použili a po novom ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae) alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum - 25. december - bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal.
Na základe odlišných tradícií kresťania rôznych cirkví slávia Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestantské cirkvi a časť pravoslávia svätia Vianoce 24. a 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane pravoslávnych v Čechách a na Slovensku, oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, teda 6. a 7. januára.
Juliánskym kalendárom sa riadi napríklad aj pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku či na Ukrajine.
Pravoslávne cirkvi Istanbulu, Alexandrie, Rumunska, Grécka, Bulharska a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár a slávia Vianoce 24. a 25. decembra.
