Bratislava 14. novembra (Teraz.sk) - V týchto dňoch vyšlo 2. tohoročné číslo „literárno-umeleckého a vedecko-vzdelávacieho almanachu Devín“, ktorý dva razy do roka vydáva Spoločnosť Ľudovíta Štúra v Moskve. V skutočnosti ide o 200-stranovú viazanú knihu v mäkkej väzbe s bohatým textovým a ilustračným obsahom o Slovensku, o jeho histórii, kultúre, najmä literárnej kultúre.

Aj toto číslo sa už tradične začína úvodným príhovorom Jána Šmihulu, riaditeľa Slovenského inštitútu v Moskve.

Zostavovateľka almanachu a jeho zodpovedná redaktorka, známa slovakistka Alla Mašková vytvorila túto koncepciu obsahu čísla: Prvá časť má názov „Tvorba Ľudovíta Štúra“ a obsahuje báseň Ľ. Štúra „Pripomienka“, potom dobovú Štúrovu politickú esej „Ponosy a žaloby Slovanov“ a už piate pokračovanie jeho politického závetu „Slovanstvo a svet budúcnosti“.

Druhú tematickú oblasť s názvom „Súčasníci“ vypĺňa biografická esej Jozefa Miloslava Hurbana z roku 1877 „Viliam Pauliny-Tóth a jeho doba“.

Tretia časť, tematicky príbuzná s predchádzajúcou, má názov „Naši súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi“. Zostavovateľka do nej zaradila esej Alexandra Matušku „Štúr“ a štúdiu Daniely Kodajovej „Dve posolstvá Ľudovíta Štúra“. Autorka štúdie má pritom na mysli Štúrove diela „O národných povestiach a piesňach plemien slovanských“ a „Slovanstvo a svet budúcnosti“. Rubriku dopĺňa informačný článok „Múzeum Ľudovíta Štúra v Uhrovci“.

V časti „Slovenská kultúra“ reportážno-informačným spôsobom predstavuje „Spišský hrad“ ako originálnu slovenskú historickú a kultúrnu pamiatku, ktorá je v muzeálnom slova zmysle stále živá a bohato navštevovaná.
Rubrika „Slovensko-ruské literárne vzťahy“ obsahuje široko koncipovanú štúdiu Ally Maškovej „Lev Nikolajevič Tolstoj a Dušan Makovický“, ktorej záver tvorí ruský preklad dosť dlho neznámej básne P. O. Hviezdoslava, napísanej po skone giganta ruskej a svetovej literatúry. Do ruštiny ju preložil Michail Pismennyj.

„Sviatok súčasnej slovenskej poézie“ – to je názov rozsiahleho bloku básní súčasných slovenských básnikov. Konkrétne sú to: Ján Buzássy, Ľubomír Feldek, Jaroslav Rezník, Mila Haugová, Ján Zambor, Jana Bodnárová, Dana Podracká, Juraj Kuniak, Teodor Križka a Mária Ferenčuchová. O prebásnenie do ruštiny sa podelili Natália Švedová, Darja Anisimová a Ivan Belobrylov. Rubriku dotvára úvaha Hany Balcerovej „Spomienky Ladislava Balleka“.

Súčasná slovenská próza je v almanachu zastúpená rozsiahlym úryvkom z románu Moniky Kompaníkovej „Piata loď“ v preklade Ľudmily Širokovovej.

Kolektív zostavovateľov nezabudol ani na výročie vzniku Česko-Slovenskej republiky. V rámci rubriky „História Slovenska“ uverejnil informatívnu „Chronológiu udalostí, ktoré viedli k vzniku ČSR“. Druhou štúdiou v rámci tejto časti obsahu je štúdia Ľudmily Širokovovej „Rok 1968 v zrkadle slovenskej literatúry“.

Rubrika „Spomíname“ je venovaná dvom velikánom našej literárnej a kultúrnej histórie – Pavlovi Dobšinskému a Ivanovi Kraskovi, a to pri príležitosti ich výročí narodenia a úmrtia (Dobšinský – 190. výročie narodenia, Krasko – 60. výročie od úmrtia). Autorkou štúdií „Rozprávkový svet P. Dobšinského“ a „Mág slova Pavol Dobšinský“ je Jana Pacalová, preložila ich Alla Mašková. Túto časť bloku dotvára kratšia štúdia „Prvý tlačený zborník slovenských rozprávok“ a ako ukážka úplný text slovenskej ľudovej rozprávky v podaní P. Dobšinského „Dlhý nos“.

Štúdiu „Kontúry poézie Ivana Kraska“ napísal Ján Zambor. Umeleckú úroveň básnikovej tvorby dokumentujú Kraskove známe básne „Zmráka sa“, „Prší“ a „Topole“. Básne sú publikované dvojjazyčne, a to v prebásnení Anny Achmatovovej a Jeleny Krusakovej, čo je dôkaz toho, že Kraskova lyrika bola v Rusku známa už v prvej polovici 20. storočia.

Rubrika „Kronika“ je venovaná literárnemu dielu nedávno tragicky zahynuvšieho prozaika Petra Krištúfka.
Obsah almanachu uzatvára informácia a fotodokumentácia z posledného zasadnutia Spoločnosti Ľudovíta Štúra v Moskve.