Napriek odlišným východiskám oboch autoriek výstava podľa kurátorky ponúka priestor na dialóg a ukazuje, že nás ako ľudské bytosti spájajú univerzálne skúsenosti - spoločné jadro.
Autor TASR
Bratislava 17. mája (TASR) - Výstavu dvoch veľmi odlišných autoriek - Doroty Sadovskej a Alizy Orlan, otvorili v bratislavskej White & Weiss Gallery. Jedna z najvýznamnejších osobností súčasnej slovenskej maľby Dorota Sadovská na nej predstavuje aj svoje nové veľkorozmerné dielo s motívom Piety.
"Červená farba caput mortum na pozadí, ktorá evokuje zaschnutú krv, kontrastuje s modrou postavou Panny Márie a zelenkavým telom Krista. Zelenohnedé tóny môžu znamenať rozklad, ale aj farbu vegetácie. Kristovo telo je telom stromu, ktorý môžeme interpretovať aj ako ikonografický typ Stromu života," približuje kurátorka výstavy Alexandra Tamásová dielo autorky, pre ktorú je typická neobvyklá dramatická perspektíva. Sadovská, ktorá sa venuje aj tvorbe objektov, videí, inštalácií a performancií, je známa svojimi reinterpretáciami kresťanských námetov. Tie posúva do súčasného, univerzálnejšieho vizuálneho jazyka.
Aliza Orlan patrí medzi autorky mladšej generácie, venuje sa prevažne kresbe a tvorbe objektov z rôznych materiálov s organickým tvaroslovím. "Vo svojej tvorbe sa zaoberá trans identitou, pre ktorú hľadá symboly v rastlinnej či hmyzej ríši, ale aj v mytológii a rozprávkových príbehoch. Vlastnú telesnosť prirovnáva k fluidnému tvarosloviu podmorských živočíchov, morských panien a klíčiacich semienok," vysvetľuje kurátorka tvorbu výtvarníčky, ktorej diela pripomínajú aj kvety, huby, korene.
Orlan, ktorá priznáva inšpiráciu ženskými umelkyňami, ako Eva Hesse, Ana Mendieta či Mária Bartuszová, na aktuálnej výstave predstavuje výber z novšej tvorby. Okrem iného aj obraz inšpirovaný biblickým príbehom o Jakubovom rebríku. "Je v istom zmysle variantom pietnej symboliky. Tak ako Panna Mária, aj Jakub sa ocitá na pomyselnom dne, na samom rozhraní smrti a nového života," dodáva Tamásová.
Napriek odlišným východiskám oboch autoriek výstava podľa kurátorky ponúka priestor na dialóg a ukazuje, že nás ako ľudské bytosti spájajú univerzálne skúsenosti - spoločné jadro, ktoré môžeme kedykoľvek nechať vyklíčiť do nového príbehu.
Výstavu Klíčenie si môžu milovníci umenia pozrieť do 24. mája.
"Červená farba caput mortum na pozadí, ktorá evokuje zaschnutú krv, kontrastuje s modrou postavou Panny Márie a zelenkavým telom Krista. Zelenohnedé tóny môžu znamenať rozklad, ale aj farbu vegetácie. Kristovo telo je telom stromu, ktorý môžeme interpretovať aj ako ikonografický typ Stromu života," približuje kurátorka výstavy Alexandra Tamásová dielo autorky, pre ktorú je typická neobvyklá dramatická perspektíva. Sadovská, ktorá sa venuje aj tvorbe objektov, videí, inštalácií a performancií, je známa svojimi reinterpretáciami kresťanských námetov. Tie posúva do súčasného, univerzálnejšieho vizuálneho jazyka.
Aliza Orlan patrí medzi autorky mladšej generácie, venuje sa prevažne kresbe a tvorbe objektov z rôznych materiálov s organickým tvaroslovím. "Vo svojej tvorbe sa zaoberá trans identitou, pre ktorú hľadá symboly v rastlinnej či hmyzej ríši, ale aj v mytológii a rozprávkových príbehoch. Vlastnú telesnosť prirovnáva k fluidnému tvarosloviu podmorských živočíchov, morských panien a klíčiacich semienok," vysvetľuje kurátorka tvorbu výtvarníčky, ktorej diela pripomínajú aj kvety, huby, korene.
Orlan, ktorá priznáva inšpiráciu ženskými umelkyňami, ako Eva Hesse, Ana Mendieta či Mária Bartuszová, na aktuálnej výstave predstavuje výber z novšej tvorby. Okrem iného aj obraz inšpirovaný biblickým príbehom o Jakubovom rebríku. "Je v istom zmysle variantom pietnej symboliky. Tak ako Panna Mária, aj Jakub sa ocitá na pomyselnom dne, na samom rozhraní smrti a nového života," dodáva Tamásová.
Napriek odlišným východiskám oboch autoriek výstava podľa kurátorky ponúka priestor na dialóg a ukazuje, že nás ako ľudské bytosti spájajú univerzálne skúsenosti - spoločné jadro, ktoré môžeme kedykoľvek nechať vyklíčiť do nového príbehu.
Výstavu Klíčenie si môžu milovníci umenia pozrieť do 24. mája.