Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstava mapuje sprísňujúce sa obmedzenia slobody pohybu od februárového prevratu v roku 1948, keď v Československu uchopila moc komunistická strana.
Autor TASR
Bratislava 18. mája (TASR) - Múzeum mesta Bratislavy (MMB) prichádza s novou výstavou s názvom Pozor, hranica! Devín v železnej opone 1948 - 1989. Zameriava sa na dejiny hradu a jeho okolia v kontexte železnej opony a prináša spomienky a obdobie komunistickej totality. Použité boli autentické dokumenty z činnosti Pohraničnej stráže na Slovensku z rokov 1951 až 1989, ktoré sú uložené a uchovávané v Archíve Ústavu pamäti národa.
"Odborným a kritickým zhodnotením tohto obdobia v špecifickej devínskej lokalite chceme prispieť k formovaniu verejnej debaty o moderných slovenských dejinách, a tým aj k posilneniu hodnôt demokracie, slobody a tolerancie," konštatuje vedúci hradu Devín a kurátor výstavy Milan Zálešák.
Výstava mapuje sprísňujúce sa obmedzenia slobody pohybu od februárového prevratu v roku 1948, keď v Československu uchopila moc komunistická strana. Opisuje dosah týchto obmedzení na život obyvateľov, špecificky Devína, ktorý sa v 50. rokoch 20. storočia stal prakticky neprístupným. Špeciálne sa venuje postaveniu hradu Devín počas trvania komunistického režimu a vojenským opatreniam na hraniciach s Rakúskom. Súčasťou výstavy sú aj opisy konkrétnych pokusov o útek práve cez devínsky úsek štátnej hranice.
Železná opona patrí k najznámejším symbolom studenej vojny. Podľa organizátorov predstavovala najmä ekonomickú a politickú bariéru medzi demokratickým Západom a komunistickým Východom, no v krajinách sovietskeho bloku mala aj svoju fyzickú podobu, "brutálne" zasahujúcu do života obyvateľstva. Okrem slobody prejavu, zhromažďovania sa, slobody médií a ďalších bola v týchto krajinách výrazne oklieštená aj sloboda pohybu.
V komunistickom Československu boli obmedzenia práva slobodne vycestovať zavedené krátko po februárovom prevrate v roku 1948. "V júli 1951 bol prijatý zákon "na ochranu štátnych hraníc", ktorý v Československu definitívne spustil železnú oponu," pripomína múzeum. Podnietil vznik "hraničného" a "zakázaného pásma" v pohraničných okresoch. Vstup do tohto územia kontrolovala Pohraničná stráž, ktorej príslušníci mali povolenie používať zbrane aj proti neozbrojeným osobám. Za obdobie jej pôsobenia v rokoch 1951 - 1989 je na slovensko-rakúskej hranici zdokumentovaných minimálne 7500 osôb zadržaných za pokus o ilegálny prechod, vyše 90 percent bolo zadržaných za pokus o prechod do Rakúska. Minimálne 42 ľudí na hranici zahynulo.
"Odborným a kritickým zhodnotením tohto obdobia v špecifickej devínskej lokalite chceme prispieť k formovaniu verejnej debaty o moderných slovenských dejinách, a tým aj k posilneniu hodnôt demokracie, slobody a tolerancie," konštatuje vedúci hradu Devín a kurátor výstavy Milan Zálešák.
Výstava mapuje sprísňujúce sa obmedzenia slobody pohybu od februárového prevratu v roku 1948, keď v Československu uchopila moc komunistická strana. Opisuje dosah týchto obmedzení na život obyvateľov, špecificky Devína, ktorý sa v 50. rokoch 20. storočia stal prakticky neprístupným. Špeciálne sa venuje postaveniu hradu Devín počas trvania komunistického režimu a vojenským opatreniam na hraniciach s Rakúskom. Súčasťou výstavy sú aj opisy konkrétnych pokusov o útek práve cez devínsky úsek štátnej hranice.
Železná opona patrí k najznámejším symbolom studenej vojny. Podľa organizátorov predstavovala najmä ekonomickú a politickú bariéru medzi demokratickým Západom a komunistickým Východom, no v krajinách sovietskeho bloku mala aj svoju fyzickú podobu, "brutálne" zasahujúcu do života obyvateľstva. Okrem slobody prejavu, zhromažďovania sa, slobody médií a ďalších bola v týchto krajinách výrazne oklieštená aj sloboda pohybu.
V komunistickom Československu boli obmedzenia práva slobodne vycestovať zavedené krátko po februárovom prevrate v roku 1948. "V júli 1951 bol prijatý zákon "na ochranu štátnych hraníc", ktorý v Československu definitívne spustil železnú oponu," pripomína múzeum. Podnietil vznik "hraničného" a "zakázaného pásma" v pohraničných okresoch. Vstup do tohto územia kontrolovala Pohraničná stráž, ktorej príslušníci mali povolenie používať zbrane aj proti neozbrojeným osobám. Za obdobie jej pôsobenia v rokoch 1951 - 1989 je na slovensko-rakúskej hranici zdokumentovaných minimálne 7500 osôb zadržaných za pokus o ilegálny prechod, vyše 90 percent bolo zadržaných za pokus o prechod do Rakúska. Minimálne 42 ľudí na hranici zahynulo.
