Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Warhol sa smrti veľmi bál. Pôvod to malo v rozprávaní príbehov jeho matky Júlie o tom, ako v lesoch okolo Mikovej bolo bežné nájsť kostrové pozostatky po vojakoch, priblížil Štoffa.
Autor TASR
,aktualizované Svidník 12. novembra (TASR) - Výstavné tlače a fotografie Andyho Warhola približujú jeho pohľad na smrť. Výstava s názvom Andy Warhol - Smrť a katastrofy... je situovaná v priestoroch Podduklianskeho osvetového strediska (POS) vo Svidníku. Pripravili ju pracovníci medzilaboreckého Múzea moderného umenia Andyho Warhola (MMUAW) v rámci putovných výstav Warhol Tour.
"U nás sa vybrala téma smrť a katastrofy, keďže bola výstava otvorená v období Dušičiek, a okolie Svidníka je známe tým, že prešiel tadiaľto front prvej aj druhej svetovej vojny, takže zvolili túto tému. Téma smrti bola pre Warhola veľmi zaujímavá, mal k smrti veľmi špecifický postoj. Rešpektoval ju z pohľadu takého obyčajného človeka, aj ako aspekt cirkevného života. Andy bol v Amerike súčasťou cirkevného života gréckokatolíckeho chrámu a pravidelne navštevoval všetky cirkevné udalosti," uviedol pre TASR Miroslav Štoffa, poverený vedením POS vo Svidníku.
Ako povedal, Warhol sa smrti veľmi bál. Pôvod to malo v rozprávaní príbehov jeho matky Júlie o tom, ako v lesoch okolo Mikovej bolo bežné nájsť kostrové pozostatky po vojakoch. "Vtedy sa u neho vytvoril nejaký mýtus o prehistorických a tajomných lesoch na východnom Slovensku. Prežil nejakú katarziu, keď si uvedomil, že kým je on na svete, tak smrť tu nie je, a keď už smrť príde tu na ten svet po neho, tak on už tu nebude, takže ho to nemá vlastne trápiť," priblížil Štoffa.
Návštevníci výstavy môžu vidieť i diela, na ktorých sú zobrazené lebky. "Sú zaujímavé tým, že ak by ste v reáli lebku nasvietili v takomto uhle, nikdy nebude mať takýto tieň. Je to spojenie konca a začiatku života, keďže je to lebka, ale tieň je vlastne prierez hlavičky batoľaťa, čelo, noštek a pery," vysvetlil Štoffa.
Súčasťou výstavy je napríklad i reprodukcia fotografie portrétu prvej dámy USA Jackie Kennedyovej na pohrebe svojho manžela J. F. Kennedyho, ďalej portrét Andyho matky Júlie Warholovej, ako i dielo Posledná večera Leonarda da Vinciho, z ktorého Andy vytvoril približne 100 modifikácií.
Kurátormi výstavy, ktorá je vo Svidníku prístupná do 4. decembra, sú Michal Bycko, Carmen Cilipová a Veronika Turcmanovičová z MMUAW v Medzilaborciach.
"U nás sa vybrala téma smrť a katastrofy, keďže bola výstava otvorená v období Dušičiek, a okolie Svidníka je známe tým, že prešiel tadiaľto front prvej aj druhej svetovej vojny, takže zvolili túto tému. Téma smrti bola pre Warhola veľmi zaujímavá, mal k smrti veľmi špecifický postoj. Rešpektoval ju z pohľadu takého obyčajného človeka, aj ako aspekt cirkevného života. Andy bol v Amerike súčasťou cirkevného života gréckokatolíckeho chrámu a pravidelne navštevoval všetky cirkevné udalosti," uviedol pre TASR Miroslav Štoffa, poverený vedením POS vo Svidníku.
Ako povedal, Warhol sa smrti veľmi bál. Pôvod to malo v rozprávaní príbehov jeho matky Júlie o tom, ako v lesoch okolo Mikovej bolo bežné nájsť kostrové pozostatky po vojakoch. "Vtedy sa u neho vytvoril nejaký mýtus o prehistorických a tajomných lesoch na východnom Slovensku. Prežil nejakú katarziu, keď si uvedomil, že kým je on na svete, tak smrť tu nie je, a keď už smrť príde tu na ten svet po neho, tak on už tu nebude, takže ho to nemá vlastne trápiť," priblížil Štoffa.
Návštevníci výstavy môžu vidieť i diela, na ktorých sú zobrazené lebky. "Sú zaujímavé tým, že ak by ste v reáli lebku nasvietili v takomto uhle, nikdy nebude mať takýto tieň. Je to spojenie konca a začiatku života, keďže je to lebka, ale tieň je vlastne prierez hlavičky batoľaťa, čelo, noštek a pery," vysvetlil Štoffa.
Súčasťou výstavy je napríklad i reprodukcia fotografie portrétu prvej dámy USA Jackie Kennedyovej na pohrebe svojho manžela J. F. Kennedyho, ďalej portrét Andyho matky Júlie Warholovej, ako i dielo Posledná večera Leonarda da Vinciho, z ktorého Andy vytvoril približne 100 modifikácií.
Kurátormi výstavy, ktorá je vo Svidníku prístupná do 4. decembra, sú Michal Bycko, Carmen Cilipová a Veronika Turcmanovičová z MMUAW v Medzilaborciach.
