Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstava prezentuje aj exponáty klubu baťovej školy práce, rovnako i film z roku 1943.
Autor TASR
Bojnice 22. júla (TASR) - Bojnické panstvo v minulosti vlastnila i firma Baťa. Od dedičov Pálffyho ho vtedy odkúpila za vtedajších 14 miliónov korún. Obdobie panstva za čias Baťovcov približuje výstava Slovenského národného múzea (SNM)- Múzea Bojnice v bývalej zámockej reštaurácii. Jej unikátom je film z roku 1943. Návštevníci si expozíciu môžu pozrieť do 30. septembra.
Kúpa bojnického panstva bola súčasťou postupnej akvizície Baťovcov na hornej Nitre, s rodinou Pálffyovcov sa na obchode definitívne dohodli v auguste 1938. "Pre firmu Baťa tu bolo veľké pole pôsobnosti, prevažnú väčšinu bojnického veľkostatku totiž tvorili lesy. Drevo potrebovali pre budujúci sa závod v Baťovanoch, na výrobu obuvi boli potrebné drevené kopytá," spomenul pre TASR archivár SNM-Múzea Bojnice Erik Kližan. Drevo im neskôr podľa neho slúžilo na výrobu nábytku, interiérov všetkých predajní na Slovensku i v zahraničí.
Bonusom v rámci bojnického panstva bola prítomnosť kúpeľov. "Hneď, ako dostali Baťovci kúpele, dostavali rozostavaný Jánov kúpeľ, bol spracovaný nový projekt na postavenie kolonády, ubytovania pre zamestnancov, bol tam postavený internát pre mladých mužov," načrtol Kližan. Zároveň sa firme Baťa podľa neho podarilo za pár rokov vybaviť kúpeľom štatút liečebných kúpeľov, ktoré mali dovtedy len niektoré významnejšie kúpele ako Karlove Vary či Piešťany.
Ďalším bonusom, aj keď to nebol prvý plán pri zakúpení panstva, bol Bojnický zámok. "Zámok v prvom rade slúžil ako administratívna budova. To, čo v zámku bolo, predstavujeme i v rámci výstavy. Boli tam i sklady zeleniny, ovocia, liečivého bahna, ktoré firma predávala, kancelárie, reštaurácia, ubytovanie pre kúpeľných hostí a zároveň priestory na prenájom," ozrejmil Kližan.
Neskorší vlastník firmy - Ján Antonín Baťa navštívil Bojnice jediný raz, 15. mája 1939 a tu i prespal. "V kúpeľoch bolo vtedy pohostenie. Novinári sa Baťu spýtali, či sa nebojí strašidiel na Bojnickom zámku. Baťa, ktorý bol známy svojou žoviálnosťou, sa najskôr zamyslel a potom povedal, že nie. Po prvé, na strašidlá neverí a po druhé, keby aj existovali, aj by sa potešil, určite by ich totiž využil nejakým zmysluplným spôsobom vo sfére firmy pre naplnenie jej cieľov," priblížil Kližan.
Výstava podľa neho prezentuje aj exponáty klubu baťovej školy práce, rovnako i film z roku 1943. "Firma vtedy oslovila ústav pre školský film v Bratislave, aby natočili propagačný film o Bojnickom zámku, kúpeľoch a letnom kúpalisku Strand. Film má 23 minút, predstavuje nám unikátne interiéry v zámku, expozíciu zo starých pálffyovských zbierok, ako vyzerali interiéry kúpeľov či nálada na letnom kúpalisku. Film máme možnosť prezentovať tu v Bojniciach možno po prvý raz," dodal.
Anabáza baťovského obdobia v Bojniciach končí až v roku 1950, požiar zámku do tohto obdobia ešte zasiahol. Práve po požiari sa rozhodlo, že v zámku vznikne múzeum.
Kúpa bojnického panstva bola súčasťou postupnej akvizície Baťovcov na hornej Nitre, s rodinou Pálffyovcov sa na obchode definitívne dohodli v auguste 1938. "Pre firmu Baťa tu bolo veľké pole pôsobnosti, prevažnú väčšinu bojnického veľkostatku totiž tvorili lesy. Drevo potrebovali pre budujúci sa závod v Baťovanoch, na výrobu obuvi boli potrebné drevené kopytá," spomenul pre TASR archivár SNM-Múzea Bojnice Erik Kližan. Drevo im neskôr podľa neho slúžilo na výrobu nábytku, interiérov všetkých predajní na Slovensku i v zahraničí.
Bonusom v rámci bojnického panstva bola prítomnosť kúpeľov. "Hneď, ako dostali Baťovci kúpele, dostavali rozostavaný Jánov kúpeľ, bol spracovaný nový projekt na postavenie kolonády, ubytovania pre zamestnancov, bol tam postavený internát pre mladých mužov," načrtol Kližan. Zároveň sa firme Baťa podľa neho podarilo za pár rokov vybaviť kúpeľom štatút liečebných kúpeľov, ktoré mali dovtedy len niektoré významnejšie kúpele ako Karlove Vary či Piešťany.
Ďalším bonusom, aj keď to nebol prvý plán pri zakúpení panstva, bol Bojnický zámok. "Zámok v prvom rade slúžil ako administratívna budova. To, čo v zámku bolo, predstavujeme i v rámci výstavy. Boli tam i sklady zeleniny, ovocia, liečivého bahna, ktoré firma predávala, kancelárie, reštaurácia, ubytovanie pre kúpeľných hostí a zároveň priestory na prenájom," ozrejmil Kližan.
Neskorší vlastník firmy - Ján Antonín Baťa navštívil Bojnice jediný raz, 15. mája 1939 a tu i prespal. "V kúpeľoch bolo vtedy pohostenie. Novinári sa Baťu spýtali, či sa nebojí strašidiel na Bojnickom zámku. Baťa, ktorý bol známy svojou žoviálnosťou, sa najskôr zamyslel a potom povedal, že nie. Po prvé, na strašidlá neverí a po druhé, keby aj existovali, aj by sa potešil, určite by ich totiž využil nejakým zmysluplným spôsobom vo sfére firmy pre naplnenie jej cieľov," priblížil Kližan.
Výstava podľa neho prezentuje aj exponáty klubu baťovej školy práce, rovnako i film z roku 1943. "Firma vtedy oslovila ústav pre školský film v Bratislave, aby natočili propagačný film o Bojnickom zámku, kúpeľoch a letnom kúpalisku Strand. Film má 23 minút, predstavuje nám unikátne interiéry v zámku, expozíciu zo starých pálffyovských zbierok, ako vyzerali interiéry kúpeľov či nálada na letnom kúpalisku. Film máme možnosť prezentovať tu v Bojniciach možno po prvý raz," dodal.
Anabáza baťovského obdobia v Bojniciach končí až v roku 1950, požiar zámku do tohto obdobia ešte zasiahol. Práve po požiari sa rozhodlo, že v zámku vznikne múzeum.
