Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Český kurátor Michal Novotný výberom diel 32 umelcov z vyše desiatich európskych krajín vytvoril v miestnostiach päť žánrových scén.
Autor TASR
Bratislava 12. júla (TASR) – Existenciou východoeurópskej identity po zániku komunistického režimu sa zaoberá výstavný projekt s názvom Orient2. Je v Kunsthalle Bratislava (KHB), kde potrvá do 6. októbra.
Český kurátor Michal Novotný výberom diel 32 umelcov z vyše desiatich európskych krajín vytvoril v miestnostiach päť žánrových scén (Čakáreň, Všetci sú vyobliekaní a nemajú kam ísť, Karpatské digitálne lúky, Diabol v stroji, Tiene minulých budúcností). Cez ne návštevníka s vážnym aj ironickým zámerom sprevádza po stopách historických dialektík vývoja východoeurópskeho regiónu za uplynulých 30 rokov.
"Snažil som sa výstavu koncipovať ako vlastivedné múzeum a uvažovať, ako by ten patriotizmus, vlastenectvo alebo túžba k niečomu mohla byť sprostredkovaná, aby neviedla k nenávisti, nacionalistickým či xenofóbnym postojom. Vnútorné či zo zahraničia prevzaté stereotypy som sa snažil predniesť ako nejaké cnosti, diela sú ako rekvizity tej doby. Každá scéna sa týka falošného pocitu oslobodenia. To znamená, že ľudia si mysleli že už príde ten dobrý život a krásny svet. Ale neprišiel, ten si musíme vybudovať sami," povedal pre TASR Novotný.
Za zjednocujúci aspekt regiónu považuje Novotný jeho protirečivé, ale zároveň vzájomne sa doplňujúce sebapodceňovanie a aroganciu ako dve vymedzujúce sa polohy jeho zranenej identity. Poukazuje tým na potláčaný komplex menejcennosti, ktorý môže byť príčinou súčasného nárastu nacionalizmu a nedemokratických tendencií vo východnej Európe. Expozícia si tak kladie otázku, či by sa skutočnosť, že región zlyhal v tvorbe a uplatňovaní východoeurópskej identity, nemohla zmeniť na jej pozitívum.
"Výstava je aj kritikou na to, ako sa ľudia z týchto krajín správajú k tomu, čo prichádza zvonku. Buď to zhadzujú alebo uctievajú, či sa to týka Európskej únie, zahraničného tovaru alebo niečoho iného. Východoeurópskou identitou je, že sa cítime menejcenní k západu alebo k tomu, čo zo západu prichádza, sa chováme agresívne, arogantne. Bol by som rád, aby sa ľudia nad sebou zamysleli. Prešli sme veľkou transformáciou, všeličo sa zmenilo. Navonok to tu vyzerá ako vo Viedni, ale v myslení a správaní ľudí je stále veľký rozdiel. A od nich záleží najviac," dodal kurátor.
Český kurátor Michal Novotný výberom diel 32 umelcov z vyše desiatich európskych krajín vytvoril v miestnostiach päť žánrových scén (Čakáreň, Všetci sú vyobliekaní a nemajú kam ísť, Karpatské digitálne lúky, Diabol v stroji, Tiene minulých budúcností). Cez ne návštevníka s vážnym aj ironickým zámerom sprevádza po stopách historických dialektík vývoja východoeurópskeho regiónu za uplynulých 30 rokov.
"Snažil som sa výstavu koncipovať ako vlastivedné múzeum a uvažovať, ako by ten patriotizmus, vlastenectvo alebo túžba k niečomu mohla byť sprostredkovaná, aby neviedla k nenávisti, nacionalistickým či xenofóbnym postojom. Vnútorné či zo zahraničia prevzaté stereotypy som sa snažil predniesť ako nejaké cnosti, diela sú ako rekvizity tej doby. Každá scéna sa týka falošného pocitu oslobodenia. To znamená, že ľudia si mysleli že už príde ten dobrý život a krásny svet. Ale neprišiel, ten si musíme vybudovať sami," povedal pre TASR Novotný.
Za zjednocujúci aspekt regiónu považuje Novotný jeho protirečivé, ale zároveň vzájomne sa doplňujúce sebapodceňovanie a aroganciu ako dve vymedzujúce sa polohy jeho zranenej identity. Poukazuje tým na potláčaný komplex menejcennosti, ktorý môže byť príčinou súčasného nárastu nacionalizmu a nedemokratických tendencií vo východnej Európe. Expozícia si tak kladie otázku, či by sa skutočnosť, že región zlyhal v tvorbe a uplatňovaní východoeurópskej identity, nemohla zmeniť na jej pozitívum.
"Výstava je aj kritikou na to, ako sa ľudia z týchto krajín správajú k tomu, čo prichádza zvonku. Buď to zhadzujú alebo uctievajú, či sa to týka Európskej únie, zahraničného tovaru alebo niečoho iného. Východoeurópskou identitou je, že sa cítime menejcenní k západu alebo k tomu, čo zo západu prichádza, sa chováme agresívne, arogantne. Bol by som rád, aby sa ľudia nad sebou zamysleli. Prešli sme veľkou transformáciou, všeličo sa zmenilo. Navonok to tu vyzerá ako vo Viedni, ale v myslení a správaní ľudí je stále veľký rozdiel. A od nich záleží najviac," dodal kurátor.
