Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasťou vernisáže bude odborná tematická prednáška riaditeľa Historického ústavu SAV Michálka.
Autor TASR
Martin 7. septembra (TASR) - Životné osudy Milana Rastislava Štefánika a šiestich československých diplomatov približuje výstava Milan Rastislav Štefánik a tí, čo ho nasledovali. V Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine ju sprístupnia od 9. septembra. TASR o tom informovala hovorkyňa SNK Katarína Štefanides Mažáriová.
Výstava zachytáva profesionálny život Štefánika s dôrazom na aktivity v Spojených štátoch amerických a jeho cestu do USA v lete v roku 1917. "Do zámoria cestoval na francúzsky pas a jeho oficiálnym cieľom bolo získať zahraničných Slovákov a Čechov do západnej zahraničnej armády. Druhou, diplomaticko-politickou misiou bolo, aby krajanov v Amerike získal pre myšlienku spoločného štátu Čechov a Slovákov," uviedol autor výstavy Slavomír Michálek.
Hovorkyňa SNK pripomenula, že v medzivojnovom období pôsobili Štefan Osuský ako vyslanec v Paríži, Vladimír Svetozár Hurban ako vyslanec vo Washingtone, Vladimír Martin Palic ako atašé v Paríži a Washingtone a Juraj Slávik Neresnický vo Varšave. "Boli to práve diplomati, ktorí v kritickom momente expanzie nacistického Nemecka pracovali na zachovaní právnej kontinuity ČSR a získavali medzinárodnú podporu pre znovu obnovenie republiky. Významnú úlohu zohrali i pri nastavovaní povojnového usporiadania a vzniku Organizácie spojených národov. Na zakladajúcej konferencii v San Franciscu nechýbali ani Slováci – V. S. Hurban, Ján Papánek a Ivan Krno," doplnila Štefanides Mažáriová.
Podotkla, že spolu so Štefánikom je to sedem statočných Slovákov, ktorí zanechali po sebe veľmi výraznú, hlbokú a nezmazateľnú stopu v československej diplomacii 20. storočia. "Okrem hlavného´povolania´ diplomata boli navyše aj československí legionári, spisovatelia, básnici, medzinárodní právnici. Ich dramatické životné a profesionálne osudy v mnohom osvetľujú nielen dobu, v ktorej žili. Ale aj súvislosti a podmienky, ktoré ich konanie ovplyvňovali a ktoré spätne aj oni svojou činnosťou formovali," dodala hovorkyňa SNK.
"Pred rokom 1918 sa dá ťažko hovoriť o slovenskej inteligencii, keďže počas Rakúsko-Uhorska bol národ pomerne zdecimovaný. Napriek tomu táto úzka skupina slovenských politikov dokázala zohrať významnú úlohu v kreovaní samostatného Československa," zdôraznil Michálek.
Výstavu, ktorá potrvá do 16. októbra 2021, pripravila SNK v spolupráci s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV), mestom Brezová pod Bradlom, občianskym združením Osobnosti Pod Bradlom a Múzeom Dušana S. Jurkoviča. Súčasťou vernisáže bude odborná tematická prednáška riaditeľa Historického ústavu SAV Michálka.
Výstava zachytáva profesionálny život Štefánika s dôrazom na aktivity v Spojených štátoch amerických a jeho cestu do USA v lete v roku 1917. "Do zámoria cestoval na francúzsky pas a jeho oficiálnym cieľom bolo získať zahraničných Slovákov a Čechov do západnej zahraničnej armády. Druhou, diplomaticko-politickou misiou bolo, aby krajanov v Amerike získal pre myšlienku spoločného štátu Čechov a Slovákov," uviedol autor výstavy Slavomír Michálek.
Hovorkyňa SNK pripomenula, že v medzivojnovom období pôsobili Štefan Osuský ako vyslanec v Paríži, Vladimír Svetozár Hurban ako vyslanec vo Washingtone, Vladimír Martin Palic ako atašé v Paríži a Washingtone a Juraj Slávik Neresnický vo Varšave. "Boli to práve diplomati, ktorí v kritickom momente expanzie nacistického Nemecka pracovali na zachovaní právnej kontinuity ČSR a získavali medzinárodnú podporu pre znovu obnovenie republiky. Významnú úlohu zohrali i pri nastavovaní povojnového usporiadania a vzniku Organizácie spojených národov. Na zakladajúcej konferencii v San Franciscu nechýbali ani Slováci – V. S. Hurban, Ján Papánek a Ivan Krno," doplnila Štefanides Mažáriová.
Podotkla, že spolu so Štefánikom je to sedem statočných Slovákov, ktorí zanechali po sebe veľmi výraznú, hlbokú a nezmazateľnú stopu v československej diplomacii 20. storočia. "Okrem hlavného´povolania´ diplomata boli navyše aj československí legionári, spisovatelia, básnici, medzinárodní právnici. Ich dramatické životné a profesionálne osudy v mnohom osvetľujú nielen dobu, v ktorej žili. Ale aj súvislosti a podmienky, ktoré ich konanie ovplyvňovali a ktoré spätne aj oni svojou činnosťou formovali," dodala hovorkyňa SNK.
"Pred rokom 1918 sa dá ťažko hovoriť o slovenskej inteligencii, keďže počas Rakúsko-Uhorska bol národ pomerne zdecimovaný. Napriek tomu táto úzka skupina slovenských politikov dokázala zohrať významnú úlohu v kreovaní samostatného Československa," zdôraznil Michálek.
Výstavu, ktorá potrvá do 16. októbra 2021, pripravila SNK v spolupráci s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV), mestom Brezová pod Bradlom, občianskym združením Osobnosti Pod Bradlom a Múzeom Dušana S. Jurkoviča. Súčasťou vernisáže bude odborná tematická prednáška riaditeľa Historického ústavu SAV Michálka.
