Vzťah autora a jeho postavy bol vzťahom lásky aj nenávisti – Jozef Schek často spomínal, že keď mu kreslenie išlo od ruky a príbehy prichádzali takmer samy, tak mal Jožinka rád.
Autor TASR
Bratislava 3. septembra (TASR) – Komiks Jožinko s podtitulom Dieťa svojich rodičov bol najdlhšie publikovaným slovenským kresleným seriálom. Populárna postavička vynaliezavého chlapca bavila čitateľov humoristického časopisu Roháč od roku 1965 do roku 1988.
Autor komiksu Jozef Schek, vlastným menom Jozef Babušek, však bol známy aj ako výtvarný umelec, a tiež autor dobrodružných a vedecko-fantastických komiksov.
„Bol to neuveriteľne vzdelaný, skromný a pracovitý človek. Ako výtvarník nebol docenený, pretože sa veľké množstvo jeho diela nedochovalo. Mal pocit, že jeho originály nie sú až také vzácne. Možno aj preto nám veľmi záležalo na tom, aby sa aspoň publikovaná časť jeho tvorby zachovala v knižnej podobe," povedal pre TASR výtvarník a karikaturista Fero Jablonovský.
Ako dodal, na pripomenutí a zachovaní diela Jozefa Scheka má veľkú zásluhu spisovateľ, publicista a humorista Kornel Földvári. „Práve on povedal, že preňho je Jozef Schek otec zakladateľ slovenského moderného kresleného humoru. A my, autori komiksov dodávame, že bol aj otcom zakladateľom moderného komiksu," doplnil Jablonovský.
Od narodenia slovenského výtvarníka, karikaturistu a ilustrátora Jozefa Scheka v piatok 3. septembra uplynie 100 rokov.
Jozef Schek, vlastným menom Jozef Babušek, sa narodil 3. septembra 1921 v Bratislave. Kreslil už od mladosti. Jeho obrázky sa začali objavovať v týždenníku Nový Svet. Začiatkom jeho karikaturistickej kariéry bol príbeh Dozorca a väzeň. V roku 1947 ho začal uverejňovať v satirickom antikomunistickom časopise Šidlo, ktorý vydávala Demokratická strana.
Autorstvo komiksu a zlý kádrový posudok však po komunistickom prevrate vo februári 1948 spôsobili Babušekovi problémy: V tom čase študoval agronómiu v Brne. Tesne pred zavŕšením štúdia však musel školu opustiť. Nesmel publikovať a začal pracovať ako priemyselný výtvarník v Piešťanoch. Je napríklad autorom kompletného dizajnu prvých chladničiek Calex.
V roku 1958 začal pod pseudonymom Jozef Schek spolupracovať s časopisom Roháč ako karikaturista a ilustrátor. V 60. tych rokoch úspešne vyštudoval dejiny umenia.
Čitateľom Roháča sa Jozef Schek zapísal do povedomia a do sŕdc najmä ako autor populárneho komiksu o strapatom chlapcovi Jožinkovi. Seriál vychádzal s menšími prestávkami 23 rokov, od roku 1965 do roku 1988. Dokopy čitateľov pobavilo viac ako tisíc mini-príbehov, ktoré spestrovali poslednú stranu časopisu.
Vzťah autora a jeho postavy bol vzťahom lásky aj nenávisti – Jozef Schek často spomínal, že keď mu kreslenie išlo od ruky a príbehy prichádzali takmer samy, tak mal Jožinka rád. No ak nápady neprichádzali a presedel nad – ako ho sám nazýval – idiotom Jožinkom i celú noc a nič mu nenapadlo, škrípal zubami a postavičku preklínal.
Jozef Schek v rokoch 1965 – 1990 pre slovenské a české časopisy nakreslil 23 rozsiahlych dobrodružných komiksov. Istý čas žil u dcéry v Kanade vo Vancouveri. Nakoniec sa však rád vrátil zasa na Slovensko. Práve v týchto rokoch sa podarilo priblížiť tvorbu Jozefa Scheka aj širokej verejnosti.
V roku 2003 vyšla publikácia Jozef Schek: Velká kniha komiksů. Vo februári 2006 sa Jozef Schek stal Kultúrnou osobnosťou Piešťan. V tom istom sa pri príležitosti umelcových 85. narodenín podarilo zorganizovať v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave prierezovú výstavu jeho tvorby.
Na výstavu nadviazal katalóg diel Jozefa Scheka (Jozef Schek, knižný výber z jeho karikaturistickej tvorby, 2006), knižne vyšiel komiks Dozorca a väzeň v Šidle (2007), a tiež kompletné vydanie komiksu Jožinko, dieťa svojich rodičov (2009). Fero Jablonovský k umelcovej deväťdesiatke pripravil kompilačnú publikáciu Nielen Jožinko – Život a dielo Jozefa Scheka (2011).
„Kniha predstavovala Jozefa Scheka nielen ako Jožinka, ale aj ako tvorcu iných komiksov, maliara, sochára, grafika či typografa. Ako skromný človek nechcel, aby sa o ňom hovorilo. Veľkú časť svojho diela zničil, tvrdil dokonca, že ho používal aj ako papier na podkúrenie, keď mu bolo na chalupe zima. Komiksy z roku 1947 sa takisto dnes už nedajú zohnať, teda dokumentácia jeho diela bola archívna až archeologická práca," vysvetlil Fero Jablonovský.
Výtvarník Jozef Schek (Jozef Babušek), zomrel 22. augusta 2013 v Piešťanoch.
„Meno zakladateľa slovenského komiksu Jozefa Babušeka sa mi jednoznačne spája s najobľúbenejším časopisom môjho detstva – s Roháčom a legendárnym komiksovým seriálom Jožinko. Vydrankať v tom čase na prechádzke od rodičov žltú malinovku a nové číslo tohto humoristického časopisu bolo totálnym vrcholom šťastia," spomínal na výtvarníka moderátor Dado Nagy, ktorý sa s Jozefom Schekom stretol pri prezentáciách jeho kníh.
„Navštívili sme ho v jeho byte na sídlisku v Piešťanoch. O svojom Jožinkovi hovoril s veľkou dávkou sebairónie a mierneho opovrhnutia. Keď mi pri pohľade na jeden ročník zviazaného Roháča zasvietili oči, usmial sa a povedal – pokojne si ho vezmite," dodal Dado Nagy.
Autor komiksu Jozef Schek, vlastným menom Jozef Babušek, však bol známy aj ako výtvarný umelec, a tiež autor dobrodružných a vedecko-fantastických komiksov.
„Bol to neuveriteľne vzdelaný, skromný a pracovitý človek. Ako výtvarník nebol docenený, pretože sa veľké množstvo jeho diela nedochovalo. Mal pocit, že jeho originály nie sú až také vzácne. Možno aj preto nám veľmi záležalo na tom, aby sa aspoň publikovaná časť jeho tvorby zachovala v knižnej podobe," povedal pre TASR výtvarník a karikaturista Fero Jablonovský.
Ako dodal, na pripomenutí a zachovaní diela Jozefa Scheka má veľkú zásluhu spisovateľ, publicista a humorista Kornel Földvári. „Práve on povedal, že preňho je Jozef Schek otec zakladateľ slovenského moderného kresleného humoru. A my, autori komiksov dodávame, že bol aj otcom zakladateľom moderného komiksu," doplnil Jablonovský.
Od narodenia slovenského výtvarníka, karikaturistu a ilustrátora Jozefa Scheka v piatok 3. septembra uplynie 100 rokov.
Jozef Schek, vlastným menom Jozef Babušek, sa narodil 3. septembra 1921 v Bratislave. Kreslil už od mladosti. Jeho obrázky sa začali objavovať v týždenníku Nový Svet. Začiatkom jeho karikaturistickej kariéry bol príbeh Dozorca a väzeň. V roku 1947 ho začal uverejňovať v satirickom antikomunistickom časopise Šidlo, ktorý vydávala Demokratická strana.
Autorstvo komiksu a zlý kádrový posudok však po komunistickom prevrate vo februári 1948 spôsobili Babušekovi problémy: V tom čase študoval agronómiu v Brne. Tesne pred zavŕšením štúdia však musel školu opustiť. Nesmel publikovať a začal pracovať ako priemyselný výtvarník v Piešťanoch. Je napríklad autorom kompletného dizajnu prvých chladničiek Calex.
V roku 1958 začal pod pseudonymom Jozef Schek spolupracovať s časopisom Roháč ako karikaturista a ilustrátor. V 60. tych rokoch úspešne vyštudoval dejiny umenia.
Čitateľom Roháča sa Jozef Schek zapísal do povedomia a do sŕdc najmä ako autor populárneho komiksu o strapatom chlapcovi Jožinkovi. Seriál vychádzal s menšími prestávkami 23 rokov, od roku 1965 do roku 1988. Dokopy čitateľov pobavilo viac ako tisíc mini-príbehov, ktoré spestrovali poslednú stranu časopisu.
Vzťah autora a jeho postavy bol vzťahom lásky aj nenávisti – Jozef Schek často spomínal, že keď mu kreslenie išlo od ruky a príbehy prichádzali takmer samy, tak mal Jožinka rád. No ak nápady neprichádzali a presedel nad – ako ho sám nazýval – idiotom Jožinkom i celú noc a nič mu nenapadlo, škrípal zubami a postavičku preklínal.
Jozef Schek v rokoch 1965 – 1990 pre slovenské a české časopisy nakreslil 23 rozsiahlych dobrodružných komiksov. Istý čas žil u dcéry v Kanade vo Vancouveri. Nakoniec sa však rád vrátil zasa na Slovensko. Práve v týchto rokoch sa podarilo priblížiť tvorbu Jozefa Scheka aj širokej verejnosti.
V roku 2003 vyšla publikácia Jozef Schek: Velká kniha komiksů. Vo februári 2006 sa Jozef Schek stal Kultúrnou osobnosťou Piešťan. V tom istom sa pri príležitosti umelcových 85. narodenín podarilo zorganizovať v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave prierezovú výstavu jeho tvorby.
Na výstavu nadviazal katalóg diel Jozefa Scheka (Jozef Schek, knižný výber z jeho karikaturistickej tvorby, 2006), knižne vyšiel komiks Dozorca a väzeň v Šidle (2007), a tiež kompletné vydanie komiksu Jožinko, dieťa svojich rodičov (2009). Fero Jablonovský k umelcovej deväťdesiatke pripravil kompilačnú publikáciu Nielen Jožinko – Život a dielo Jozefa Scheka (2011).
„Kniha predstavovala Jozefa Scheka nielen ako Jožinka, ale aj ako tvorcu iných komiksov, maliara, sochára, grafika či typografa. Ako skromný človek nechcel, aby sa o ňom hovorilo. Veľkú časť svojho diela zničil, tvrdil dokonca, že ho používal aj ako papier na podkúrenie, keď mu bolo na chalupe zima. Komiksy z roku 1947 sa takisto dnes už nedajú zohnať, teda dokumentácia jeho diela bola archívna až archeologická práca," vysvetlil Fero Jablonovský.
Výtvarník Jozef Schek (Jozef Babušek), zomrel 22. augusta 2013 v Piešťanoch.
„Meno zakladateľa slovenského komiksu Jozefa Babušeka sa mi jednoznačne spája s najobľúbenejším časopisom môjho detstva – s Roháčom a legendárnym komiksovým seriálom Jožinko. Vydrankať v tom čase na prechádzke od rodičov žltú malinovku a nové číslo tohto humoristického časopisu bolo totálnym vrcholom šťastia," spomínal na výtvarníka moderátor Dado Nagy, ktorý sa s Jozefom Schekom stretol pri prezentáciách jeho kníh.
„Navštívili sme ho v jeho byte na sídlisku v Piešťanoch. O svojom Jožinkovi hovoril s veľkou dávkou sebairónie a mierneho opovrhnutia. Keď mi pri pohľade na jeden ročník zviazaného Roháča zasvietili oči, usmial sa a povedal – pokojne si ho vezmite," dodal Dado Nagy.