Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rukopis architekta je viditeľný na realizácii budovy bývalej Slovenskej obilnej spoločnosti, dnes ministerstva zahraničia v Bratislave na Hlbokej ulici.
Autor TASR
Brezová pod Bradlom/Bratislava 30. novembra (TASR) - Juraj Tvarožek bol jedným z najvýznamnejších architektov medzivojnového obdobia. Vo štvrtok 30. novembra uplynie 130 rokov od jeho narodenia.
Bol predstaviteľ funkcionalistickej architektúry (funkcionalizmus je architektonický smer a teória modernej architektúry, kde je všetko podriadené funkcii). Najvýznamnejšou jeho prácou, ktorá patrí medzi vrcholné diela československej funkcionalistickej tvorby, je budova bývalej Mestskej sporiteľne, dnes Slovenskej sporiteľne v Bratislave z roku 1929. Ako jeden z prvých architektov u nás použil železobetónový skelet s ľahkou sklenenou zavesenou fasádou. Stavba sa svojím konštrukčným, dispozičným riešením, architektonickým výrazom, výberom stavebných materiálov a technickými detailmi zaradila do prúdu svetového vývoja a v našom kontexte výrazne predbehla svoju dobu.
Rukopis architekta je viditeľný na realizácii budovy bývalej Slovenskej obilnej spoločnosti, dnes ministerstva zahraničia v Bratislave na Hlbokej ulici. K jeho dôležitým prácam patria aj viaceré urbanistické riešenia. Veľmi pozoruhodné, pokrokové myšlienky prinášal napríklad jeho súťažný návrh na regulačný plán a železničné riešenie územia v Bratislave, ktorý vypracoval spolu s pražskými architektmi v roku 1929. Projektoval viaceré základné školy.
Juraj Tvarožek sa narodil 30. novembra 1887 v Brezovej pod Bradlom ešte v bývalom Rakúsko-Uhorsku v mnohopočetnej rodine kováčskeho majstra. Vzdelával sa v Budapešti (dnes Maďarsko) a v Prahe (dnes Česko). Po štúdiách pracoval v obidvoch mestách v ateliéroch známych architektov. V rokoch 1920-1950 pôsobil ako samostatný architekt v Bratislave.
Počas prvej svetovej vojny narukoval v roku 1914 na ruský front. Keď ho v Rusku zajali, zúčastnil sa výstavby banského mestečka Kemerovo. Ako československý legionár sa v roku 1920 cez Kóreu, Japonsko a USA vrátil domov. Počas druhej svetovej vojny bol priamym účastníkom Slovenského národného povstania (SNP). V 50. rokoch 20. storočia ho zatkli a odsúdili, z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím.
Svojou tvorbou podstatne prispel k rozvoju modernej architektúry na Slovensku. Po roku 1920 projektoval prevažne rodinné domy a vily. K jeho prvým prácam v Bratislave patrila vila jeho brata Tomáša (známeho finančníka a verejného činiteľa), známa ako Tvarožkova vila. Rozchod s tradíciou, ktorú predstavovali jeho prvé vilové stavby, a snahu o nadviazanie na trendy súvekej modernej architektúry preukázal Juraj Tvarožek vo svojej prvej veľkej stavbe - obytnom dome s kinom a kaviarňou Metropol v Bratislave, ktorý vystavali v rokoch 1927 až 1928. Riešenie budovy vzbudilo záujem aj v zahraničnej architektonickej, najmä talianskej a fínskej tlači.
Z jeho ďalších prác možno spomenúť napríklad športový areál v bratislavskej Petržalke, bývalú budovu miestnej správy v Brezovej pod Bradlom, bývalú budovu miestnej správy v Myjave a poštu v Žiline.
Na dôchodku žil v rodnej Brezovej pod Bradlom, kde 12. januára 1966 zomrel. Dožil sa 78 rokov.
Bol predstaviteľ funkcionalistickej architektúry (funkcionalizmus je architektonický smer a teória modernej architektúry, kde je všetko podriadené funkcii). Najvýznamnejšou jeho prácou, ktorá patrí medzi vrcholné diela československej funkcionalistickej tvorby, je budova bývalej Mestskej sporiteľne, dnes Slovenskej sporiteľne v Bratislave z roku 1929. Ako jeden z prvých architektov u nás použil železobetónový skelet s ľahkou sklenenou zavesenou fasádou. Stavba sa svojím konštrukčným, dispozičným riešením, architektonickým výrazom, výberom stavebných materiálov a technickými detailmi zaradila do prúdu svetového vývoja a v našom kontexte výrazne predbehla svoju dobu.
Rukopis architekta je viditeľný na realizácii budovy bývalej Slovenskej obilnej spoločnosti, dnes ministerstva zahraničia v Bratislave na Hlbokej ulici. K jeho dôležitým prácam patria aj viaceré urbanistické riešenia. Veľmi pozoruhodné, pokrokové myšlienky prinášal napríklad jeho súťažný návrh na regulačný plán a železničné riešenie územia v Bratislave, ktorý vypracoval spolu s pražskými architektmi v roku 1929. Projektoval viaceré základné školy.
Juraj Tvarožek sa narodil 30. novembra 1887 v Brezovej pod Bradlom ešte v bývalom Rakúsko-Uhorsku v mnohopočetnej rodine kováčskeho majstra. Vzdelával sa v Budapešti (dnes Maďarsko) a v Prahe (dnes Česko). Po štúdiách pracoval v obidvoch mestách v ateliéroch známych architektov. V rokoch 1920-1950 pôsobil ako samostatný architekt v Bratislave.
Počas prvej svetovej vojny narukoval v roku 1914 na ruský front. Keď ho v Rusku zajali, zúčastnil sa výstavby banského mestečka Kemerovo. Ako československý legionár sa v roku 1920 cez Kóreu, Japonsko a USA vrátil domov. Počas druhej svetovej vojny bol priamym účastníkom Slovenského národného povstania (SNP). V 50. rokoch 20. storočia ho zatkli a odsúdili, z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím.
Svojou tvorbou podstatne prispel k rozvoju modernej architektúry na Slovensku. Po roku 1920 projektoval prevažne rodinné domy a vily. K jeho prvým prácam v Bratislave patrila vila jeho brata Tomáša (známeho finančníka a verejného činiteľa), známa ako Tvarožkova vila. Rozchod s tradíciou, ktorú predstavovali jeho prvé vilové stavby, a snahu o nadviazanie na trendy súvekej modernej architektúry preukázal Juraj Tvarožek vo svojej prvej veľkej stavbe - obytnom dome s kinom a kaviarňou Metropol v Bratislave, ktorý vystavali v rokoch 1927 až 1928. Riešenie budovy vzbudilo záujem aj v zahraničnej architektonickej, najmä talianskej a fínskej tlači.
Z jeho ďalších prác možno spomenúť napríklad športový areál v bratislavskej Petržalke, bývalú budovu miestnej správy v Brezovej pod Bradlom, bývalú budovu miestnej správy v Myjave a poštu v Žiline.
Na dôchodku žil v rodnej Brezovej pod Bradlom, kde 12. januára 1966 zomrel. Dožil sa 78 rokov.
