Pittsburgh/Bratislava 6. augusta (TASR) - Americký výtvarník, filmár a producent Andy Warhol experimentoval s novými technikami, vďaka čomu sa preslávil ako kráľ pop-artu. Od narodenia excentrického umelca, ktorého korene siahajú na Slovensko, uplynie v pondelok 6. augusta 90 rokov.

Andrew Warhola (neskôr si zmenil meno na Andy Warhol) sa narodil 6. augusta 1928 v americkom Pittsburghu slovenským rodičom Andrejovi a Júlii Warholovcom. Vyrástol počas veľkej hospodárskej krízy. Otec pracoval v uhoľnej bani v Západnej Virgínii a s rodinou veľa času netrávil. Výchova troch synov Andyho, Johna a Paula spočívala väčšinou na pleciach matky. V ranom veku Andy rád maľoval, mal umelecké sklony. V rodnom meste vyštudoval Carnegieho technický inštitút a v roku 1949 sa presťahoval do New Yorku.

Svoju kariéru začal Andy Warhol ako reklamný grafik a preslávil sa využívaním širokých možností umeleckej reprografie. Koncom 40. rokov 20. storočia napríklad zdokonalil techniku Blotted line, ktorá umožňuje osobitným tlačiarenským postupom dávať na papier retušované kontúry fotografie so všetkými neostrosťami a odrazmi svetla.

Na sklonku 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia prerástol jeho vzťah k výtvarnému umeniu do experimentovania s novými technikami, vďaka čomu sa preslávil ako génius pop-artu. "Čokoľvek ilustroval, či už to bol šampón, šperk, rúž alebo parfum, bolo to prestúpené dekoratívnou originalitou, ktorá pútala pozornosť na jeho prácu," zhodnotil kritik Calvin Tomkins.

Medzi Warholove najznámejšie a najcennejšie diela patria súbory malieb Coca-cola, Telefón, portréty Marylin Monroe, Elvisa Presleyho, Elizabeth Taylorovej či Mickey Mousea a mnoho iných. V oblasti reklamy bol absolútne revolučný. Okrem obrazov a originálnej grafiky sa venoval aj fotografii, hudbe a filmu.

V tom období sa v článkoch o experimentálnom filme objavilo slovo "underground" v spojení s filmami americkej filmovej avantgardy. Medzi jej najsledovanejších tvorcov sa zaradil práve Andy Warhol. Svoj prvý film predstavil verejnosti v roku 1963 pod názvom Sleep. Dej bol pre divákov priam neuveriteľný. Obecenstvo 5 hodín pozorovalo spánok nahého Warholvho milenca - básnika Johna Giorna. Ďalším jeho filmovým počinom bol Eat. Kamera, upevnená v statickej pozícii sníma muža konzumujúceho štyridsať päť minút huby. Senzáciu vyvolal aj päťdesiat minútový film Kiss, v ktorom sa niekoľko heterosexuálnych párov bozkáva. Najčastejšie uvádzaným sa stal jeho osemhodinový Empire, ktorý bol takmer ihneď zaradený medzi klasiku New American Cinema. Kontroverzná snímka vyvolala negatívne ohlasy, pretože ju väčšina divákov považovala za podfuk alebo reklamný trik. Kamera zachytávala po celý čas mrakodrap Empire State Building. "Pri sledovaní mojich filmov sa dá robiť viac vecí než pri sledovaní iných filmov: môže sa jesť a piť, fajčiť, kašľať, pozerať sa inam a potom zase na film a človek pritom zistí že mu nič neušlo," vravieval Warhol.

Prvé umelcove filmy boli nemé, minimálne alebo vôbec neobsahovali strih a len celkom mimoriadne kamera panorámovala alebo menila veľkosť záberu transfokátorom. Chýbal aj filmový príbeh. Rok 1967 priniesol zmenu, umelec začal používať zvuk a preorientoval sa na inscenovanie elementárnych príbehov. Dokonca poveril réžiou Paula Morriseyho. V snímke Chelsea Girls sa prvýkrát objavuje ako hviezda neskorších Warholových filmov Eddie Sedgwick, tak i jeho nová múza, nemecká modelka a speváčka Velvet Underground Nico. Išlo o undergroudový film, premietaný aj v komerčných kinách.

Filmy Andyho Warhola predstavovali jeho osobitý životný štýl. Podľa kritiky však jedno sa im nedalo uprieť. Umelcove snímky boli aj sociologickými štúdiami, dokumentujúcimi prinajmenšom časť spoločnosti. Vyzdvihovaná bola autenticita filmov, pretože umelec nemanipuluje významy strihom, nedovolí postavám nič predstierať. Nevytvára umelú drámu nenakrúca nič, čo v skutočnosti neexistuje.

V roku 1968 spáchala duševne chorá herečka a feministka Valerie Solanas na Warhola atentát. Predtým hrala v niektorých jeho filmoch. Umelec jej neskôr verejne odpustil. Hoci prežil, zranenia boli príčinou chronických zdravotných problémov, ktorými začal trpieť.

Smrť ho dostihla až o desať rokov neskôr. Zomrel vo veku 58 rokov 22. februára 1987 v New Yorku počas rekonvalescencie po operácii žlčníka.

 Na základe jeho testamentu vznikla newyorská nadácia The Andy Warhol Foundation for Visual Arts, ktorá má značnú zásluhu aj na vzniku Múzea moderného umenia Andyho Warhola (MMUAW) v Medzilaborciach v roku 1991. Stála expozícia pozostáva na Slovensku z približne 200 originálov Warholových diel. Múzeum vo februári 2018 predstavilo figurínu kráľa popartu v životnej veľkosti z dielne českého výtvarníka Radka Nivnického.

Po 39 rokoch, čo sa umelec stretol s bývalým pápežom Jánom Pavlom II. vo Vatikáne, sa na Sväto-peterskom námestí objaví opäť, informovali vo februári 2018 Katolícke noviny. Podľa najnovších informácií sa múzeum The Artum Andyho Warhola v Pittsburghu dohodlo s Vatikánskym múzeom na zaujímavom projekte. Pri príležitosti 25. výročia otvorenia pittsburského múzea by v roku 2019 mohli mať obe múzeá spoločnú výstavu, ktorá by mala byť zameraná na Warholove výtvory s náboženskou tematikou. Ich súčasťou je séria Posledná večera (Last Supper series, 1986) vyrobená z reprodukcií jedného z najvýznamnejších diel Leonarda da Vinci.