Bratislava 17. marca (TASR) - Bydlisko a pôsobisko staršieho brata Ľudovíta Štúra - Karola v Modre bolo vyhľadávaným miestom stretnutí slovenských národných buditeľov a významných cirkevných i svetských činiteľov v prvej polovici 19. storočia. K bratovi do Modry často chodieval aj Ľudovít Štúr.

Keď si v roku 1846 Modrania zvolili Karola Štúra za kazateľa, uvoľnilo sa jeho rektorské a profesorské miesto na evanjelickom gymnáziu. Na radu Ľudovíta Štúra cirkev ponúkla uvoľnené miesto rektora mladému Jánovi Kalinčiakovi, ktorý vtedy žil ako vychovávateľ vo Vindšachte, čiže v dnešných Štiavnických Baniach v rodine Lendererovcov. Ján Kalinčiak navrhované miesto s radosťou prijal a od školského roku 1846/47 sa stal rektorom evanjelického gymnázia v Modre.

Kalinčiakov príchod do Modry znamenal aj opätovné časté stretnutia s Ľudovítom Štúrom, ktoré čoskoro prerástli do pevného priateľstva. Ich priateľstvo sa potvrdilo najmä v porevolučných päťdesiatych rokoch, keď Ľudovít Štúr žil pod policajným dozorom. Vtedy sa často stretávali aj na pôde gymnázia. Pritom Janko Kalinčiak Ľudovítovi aj pomáhal. Napríklad - načisto mu prepísal básnickú zbierku Spevy a piesne a do češtiny mu preložil i prepísal vedecké dielo O národních písních a pověstech plemen slovanských (obe 1853). Bol priamym svedkom vzniku Štúrovho kultového diela Slovanstvo a svet budúcnosti a sedel i pri jeho smrteľnom lôžku.

Budova evanjelického gymnázia v Modre, ktorá bola postavená na mieste pôvodnej budovy po jej vyhorení v roku 1825, stojí dodnes a slúži administratívnym účelom. Stojí cez cestu rovno oproti slovenskému evanjelickému kostolu a farskému domu, bydlisku bratov Karola a Ľudovíta Štúra. Na jej priečelí vedľa vstupnej brány je od roku 1978 osadená pamätná tabuľa. Pripomína pedagogické a riaditeľské účinkovanie Karola Štúra (1839-1846) a Jána Kalinčiaka (1846-1858).

Na tabuli sú uvedené aj mená významných študentov, ktorí tam počas pôsobenia oboch rektorov študovali. Tak sa z uvedených rokov môžeme dozvedieť, že za rektorovania Karola Štúra tam študoval budúci geológ a vzdialený Štúrov príbuzný Dionýz Štúr, martýr Slovenského povstania 1848-49 Viliam Šulek, básnik a prekladateľ Michal Godra a básnik a prvý historik Slovenského povstania 1848-49 Mikuláš Dohnány. Za rektorovania Jána Kalinčiaka tam študoval folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký a bibliograf, Podjavorinskej strýko, Ľudovít Vladimír Rizner. Všetci sa často stretávali aj s Ľudovítom Štúrom.

Na ceste po Štúrových stopách v Modre si treba pripomenúť aj ďalší, no menej známy osobnostný rozmer charakteru Ľudovíta Štúra. Po návrate Jána Kalinčiaka v lete roku 1845 došlo medzi ním a Štúrom k vážnejšej roztržke. Ako to už medzi chlapmi býva, bola za tým žena. Konkrétne Mária Schrőrová, dcéra nemeckého profesora na bratislavskom lýceu. Kalinčiak bol do nej beznádejne zaľúbený, no o sedem rokov starší Štúr mu otcovsky priamo povedal, že nemá nádej.

Štúr totiž presne pochopil, že pán profesor napriek svojmu prejavovanému ľudomilstvu a sympatiám k úsiliam slovenských študentov, nikdy nedokáže prekročiť svoje sociálne zaradenie a dcéru Jankovi Kalinčiakovi za ženu nikdy nedá. Lenže - láska je spurná, a tak sa tento banálny spor rozrástol do ideovej polemiky a vyústil do dočasného odcudzenia oboch priateľov. Toto odcudzenie Ľudovít Štúr prekonal veľkorysým gestom, keď naliehavo odporučil Jána Kalinčiaka na lukratívne miesto rektora modranského gymnázia.