Bratislava 16. októbra (TASR) – Prozaik, výtvarník, režisér, scenárista a ilustrátor Ivan Popovič patrí k zakladateľským osobnostiam slovenského animovaného filmu. Je autor prvého slovenského bábkového filmu s názvom Strážca sen (1978). V stredu 16. októbra sa všestranný umelec Ivan Popovič dožíva 80 rokov.

Za snímku, ktorá má snovú atmosféru a prebúdza v deťoch fantáziu, udelilil Popovičovi v roku 1979 Cenu Československého filmu na Festivale filmov pre deti a mládež vo vtedajšom Gottwaldove (v terajšom Zlíne). Podieľal sa aj na vzniku dvoch bratislavských galérií (Galéria mladých a Galéria Siemens Fórum Bratislava).

Ivan Popovič sa narodil 16. októbra 1944 v Bánovciach nad Ondavou ako najmladší z troch bratov. Už v detstve inklinoval ku kresleniu, pričom ako trinásťročný dostal svoj prvý honorár za novinovú kresbu a ako šestnásťročný v Česku prvýkrát vystavoval. "Mal som asi päť rokov, keď som u nás doma objavil Nový svet. To bol zviazaný časopis, celý ročník, ešte z vojnových čias. Tam bolo všeličo, čítať som ešte nevedel, ale zaujali ma fotografie, obrázky, a v každom z tých časopisov bolo aj niečo, čo som v nijakých knihách, čo sme mali doma, ešte nikdy nevidel. A to boli kreslené vtipy. To ma naštartovalo. Autorom tých fórov bol Jozef Babušek, s ktorým sme sa neskôr stali kolegovia - karikaturisti," povedal pre TASR pri príležitosti životného jubilea Popovič.

Vyštudoval geografiu a kartografiu na Vyššej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach. Spočiatku pracoval vo svojom odbore ako kreslič v Kartografickom ústave v Modre-Harmónii. V rokoch 1963 - 1966 bol redaktorom vydavateľstva Smena, od roku 1966 tvorí v slobodnom povolaní v Bratislave. "Na počiatku bol kreslený vtip, ktorý mi uverejnili vo vtedajšom denníku Smena. Nemal som ešte ani 14 rokov rokov. A prišiel mi prvý honorár. No nerobte to potom. Postupne sa to rozrastalo. Pribudol animovaný film, grafická úprava a ilustrácie časopisov a kníh, plagáty, diela v architektúre, napr. asi 140 metrov štvorcových keramickej výzdoby v dvanástich čakárňach Detskej fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch, a ešte všeličo iné. A medzitým som ešte aj všeličo popísal, v novinách, v časopisoch, ba aj nejaké knižky mi vyšli aj s bratom Vladimírom, maliarom ´Keď si doma sám´, so synom Dávidom ´Mať tak o koliesko viac´. To má i animovanú filmovú podobu, 52 dielov, je to najväčší animovaný seriál v dejinách slovenského animovaného filmu," spomína pre TASR jubilant.

Ako prozaik sa uviedol knihami Ezra (1971) a Žena cez palubu, ktorú však stihol normalizačný osud - v roku 1972 bola pre nevhodný obsah zošrotovaná. Ironicky odľahčenou rekapituláciou uplynulého komunistického obdobia je jeho próza Utešiteľ žien (1994). Napísal aj knihu úvah a fejtónov 100+1 deň Ivana Popoviča.

Spolu s bratom Vladimírom vydali knihy pre deti Keď si doma sám (1969) a A ja sa volám Klinček! (1984). Pre deti vytvoril úsmevné leporelá Kedy nás má naša mama rada, Hra na maľované líčka, omaľovánky Hlavičkove rozprávky, ilustroval učebnice Slovenský jazyk pre 2. a 5. ročník základných škôl. Pre väčšie deti napísal knihu Mať tak o koliesko viac - podľa relácií, ktoré v minulosti pripravoval pre Slovenský rozhlas.

Je autorom kresleného seriálu Príhody s Mydlinkou, scenáristom a režisérom viacerých televíznych seriálov (napríklad Pinquin, Pieseň, Blcha a slon, Socha, Boli tu Ufóni, O slniečku, čo nechcelo ráno vstávať, Hlavičkove rozprávky, Kuk a Bubu).

Foto: TASR - Andrej Galica

Od roku 1992 vedie Ivan Popovič spoločnosť My Studio, kde sa nakrúcajú kreslené reklamy s charakteristickým rukopisom autora. Umelec výrazne prispel aj k tvorbe plagátov, dizajnérsky sa podieľal na rôznych reklamných kampaniach, tvoril materiály pre domáce i zahraničné firmy. Spoločne so synom Dávidom Popovičom spolupracuje s množstvom printových médií, najmä v súvislosti s vytváraním logotypov. Je známy aj tým, že nakreslil a nakrútil videoklip k piesni Mäsíčko pre speváka Petra Lipu. Navrhol odznaky a plakety jubilejného 45. ročníka stretnutia Rysy 2001.

Svoju cestovateľskú vášeň tento svetobežník zvečnil s humorom jemu vlastným v dokumentárnych filmových rozprávaniach z ciest po Južnej Amerike, Ázii a Blízkom východe. Ako scenárista a režisér sa podieľal na realizácii dokumentárnych a hraných filmov, napríklad cestopisného seriálu Ďaleko je blízko.

Zaujímavosťou je, že keď sa Ivan Popovič vybral po páde železnej opony do Rakúska všimol si na stene nákupného centra vo Viedni veľkoformátovú fotografiu s motívom, ktorý poznal z albumu svojich rodičov. Čiernobiely obrázok oddychujúcich robotníkov s názvom Obed na vrchole mrakodrapu (Lunch atop a Skyscraper) pochádzal z newyorského Manhattanu. Popovič vedel, že prvý robotník sprava je jeho dedo – Gusti Popovič. „Bol som z toho paf. Bolo to niečo úžasné,“ priznal výtvarník.

Ivan Popovič je držiteľ viacerých ocenení. Medzi najvýznamnejšie patria: Výročná cena Literárneho fondu (A ja sa volám Klinček!, 1984), Cena za najkrajšiu knihu pre deti (Poslušné písmenká na prvé prázdniny, 1993), Cena YBBY za najkrajšiu knihu pre deti ( Farebné rozprávky, 2000) a Cena Ľudovíta Fullu (2011). a film Narodeniny 2001 získal prvú cenu za najlepší krátky film na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Paname (1978). Jeho snímka Boli tu Ufoni získala hlavnú cenu na II. európskom festivale krátkych filmov v Berlíne(1985).

Foto: TASR - Dano Veselský

Prierezom celoživotnej animovanej tvorby výtvarníka Ivana Popoviča bola v roku 2014 výstava Kreslené svety v Zichyho paláci v centre Bratislavy. Výstava bola súčasťou 12. medzinárodného festivalu animovaných filmov pre deti Bienále animácie Bratislava (BAB). Ani v súčasnosti ezaháľa: „Ešte si maľujem také obrázky pre detskú izbu. Aj mne to robí dobre, aj deťom, ku ktorým sa tie obrazy už dostali. Aspoň takú mám odozvu,“ uzavral Popovič.