Kodaň 2. apríla (TASR) - Jeho rozprávkové knihy patria k najprekladanejším literárnym dielam na svete a on sám sa stal stelesnením rozprávkového žánru. Poznajú ich mladí aj dospelí čitatelia. Preložené boli do 153 jazykov. Neznáme príbehy spojené so životom dánskeho literáta Hansa Christiana Andersena sú však rovnako pozoruhodné ako jeho melancholické rozprávky.

Andersen, od narodenia ktorého 2. apríla uplynie 220 rokov, paradoxne rozprávky nepovažoval za plnohodnotnú tvorbu, dokonca nimi opovrhoval a sám seba nepokladal za rozprávkara. Viac sa cítil básnikom, prozaikom a dramatikom, hoci na týchto literárnych poliach výraznejšie neuspel. Úspech jeho rozprávok sa začal v zahraničí, až potom boli vrelo prijaté aj v Dánsku.

Andersen sa narodil 2. apríla 1805 v dánskom meste Odense. Jeho rodinné zázemie a pôvod skôr než rozprávku pripomínajú temný román. Slávny spisovateľ bol totiž synom chorého 22-ročného obuvníka Hansa Andersena a jeho o sedem rokov staršej manželky Anny Marie, ktorá nevedela čítať a písať. Navyše pochádzal z veľmi chudobných pomerov. Celá rodina žila i spala v jedinej malej miestnosti.

Andersenova negramotná matka bola práčkou a na sklonku života prepadla alkoholu. V roku 1799 porodila nemanželskú dcéru. Matka dievča odložila a nevlastná Hansova sestra sa stala prostitútkou. Hansov dedko z otcovej strany bol pomätenec. Otec mu zomrel, keď mal Hans 11 rokov. Ako 14-ročný utiekol z domu a pokúsil sa presadiť v Kodani, kde sa neúspešne snažil uživiť ako bábkoherec.

Sníval o tom, že sa stane umelcom - hercom alebo tanečníkom. Riaditeľ kodanského divadla Jonas Collin sa mu snažil pomôcť a poslal ho študovať, dokonca mu zabezpečil štipendium od kráľa. Andersen však nebol veľmi dobrý žiak a čas strávený v škole neskôr označil za najtrpkejšie roky svojho života.

Neskôr v sebe objavil literárny talent a v roku 1822 vydal pod pseudonymom William Christian Walter svoju prvú knihu Duch v Palnatokovom hrobe. Postupne sa zlepšoval a v roku 1833 absolvoval cestu po Európe; okrem iného navštívil Paríž, Viedeň, Rím a Neapol.

Čoho sa Andersen nikdy nezbavil, boli jeho duševné útrapy prameniace z detstva i jeho sexuálnej orientácie. Čoskoro si totiž uvedomil, že ho viac priťahujú muži ako ženy, čo bolo v tom čase škandalózne. Známa je aj jeho nenaplnená láska k dánskej opernej speváčke Jenny Lindovej, ktorá ho považovala skôr za priateľa alebo brata. Svoju sexuálnu orientáciu preto skrýval a radšej žil celý život v dobrovoľnom celibáte. Nikdy sa neoženil a nie je známe, že by mal nejaké potomstvo.

Muž nesmierneho duchovného bohatstva hľadal útočisko vo svete svojich príbehov. Vďaka tomu vzniklo viac ako 150 rozprávok, z ktorých mnohé sa stali klasikou (Cisárove nové šaty, Malá morská víla, Statočný cínový vojačik, Princezná na hrášku, Snehová kráľovná, Škaredé káčatko, Dievčatko so zápalkami, Palculienka).

Hans Christian Andersen zomrel 4. augusta 1875 ako 70-ročný vo svojom dome v Kodani. V deň jeho pohrebu vyhlásili v krajine štátny smútok. Pochovaný je na kodanskom cintoríne Assistens. Na podnet Medzinárodnej rady pre knihy pre mládež (IBBY) sa od roku 1967 deň Andersenových narodenín oslavuje ako Medzinárodný deň detskej knihy.