Bratislava 16. februára (TASR) - Významná osobnosť modernej slovenskej kultúry Pavel Branko oslávi v apríli 97 rokov. Filmový kritik, publicista, teoretik dokumentárneho filmu, historik, novinár, prekladateľ a v poslednom desaťročí aj znalec slovenčiny nadviazal na svoju knihu Úklady jazyka vydanú v roku 2014 kritickými reflexiami Úskalia a slasti jazyka. Kniha z vydavateľstva MilaniuM a Slovenského filmového ústavu prišla na trh rok po predchádzajúcom titule venovanom nášmu materinskému jazyku. "Predstavuje oddychové a dúfam, že aj zábavno-poučné čítanie pre milovníkov slovenčiny a všetkých, čo sa s obdivom noria do jazyka, toho najväčšieho a výsadného výtvoru civilizácie, a radi sa potulujú jeho záhadami a záhradami, brodia jeho skyllami, charybdami a inými krútňavami," uvádza autor. Jeho texty reagujú na nesprávne používanie slovenčiny a sú neraz presným a zrozumiteľným návodom pre učiteľov, novinárov, prekladateľov a vôbec tých, čo komunikujú vo svojej materčine, ako sa vyhnúť nástrahám a úskaliam slovenčiny.

Branko nepodáva svojim čitateľom vedecký komentár k používaniu slovenčiny, skôr "bezprostredné reakcie na jazykovú podobu publicistickej, filozofickej či umeleckej reflexie diania vo svete". Všimol si aj "konzumizmus v slovníku". Tvrdí, že jazyk nezrádza iba hovoriaceho, ale aj dobu. "Tá naša akoby si chcela vyberať zo širokej ponuky života iba hrozienka, a či skôr to, čo za ne pokladá. Zbystrite uši na moderátorské floskuly v rozhlasoch a televíziách (vôbec nie iba súkromných), a zistíte, že napr. Beethovenova x-tá symfónia pod taktovkou nejakej veličiny je úplná 'lahôdka'. Galerista vyhlásil, že nerobí výstavu iba pre bežné publikum, ale aj pre 'fajnšmekrov'," upozorňuje autor, ktorý v rozhlasovom vysielaní zachytil napríklad aj spojenie - náročné filmy sú "menu rozhľadeného gurmána".

Znalec slovenčiny priznáva, že umenie a kulinárstvo si nemusia byť cudzie. "O tom by vedel rozprávať Verdi, keby žil, ťažko si však predstaviť, že by viedenský kritik Eduard Hanslick bol jeho opery vo svojich analýzach označil za 'lahôdky', nech by ho akokoľvek boli zaujali. To až éra McDonaldov a hypermarketov, orientovaných na masovú spotrebu, zaraďuje aj umenie medzi spotrebný tovar, zmazávajúc rozdiel medzi jedinečnosťou výtvoru a predvarenosťou výrobku zábavného priemyslu," konštatuje autor knihy, ktorá neponúka vedecké štúdie, ale fejtóny. Čitatelia si pri nich oddýchnu a zároveň sa poučia. "Dúfam, že to je čítanie zábavné, na úsmev, no niekedy na úsmev trochu zlomyseľný," priznal Branko.