Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Divadelný ústav v rámci prednášky uznávanej odborníčky na antické Grécko pripravil aj stretnutie s Elenou Flaškovou prekladateľkou knihy Aristoteles alebo upír západného divadla od Dupontovej.
Autor TASR
Bratislava 6. apríla (TASR) - Cieľom knihy Aristoteles alebo upír západného divadla je oslobodiť súčasné divadlo z nástrah gréckeho pôvodu. V prednáške s názvom Grécke divadlo, obeť presvedčení to na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v piatok povedala francúzska latinistka a helenistka, emeritná profesorka na Université Paris-VII Diderot Florence Dupontová.
Divadelný ústav v rámci prednášky uznávanej odborníčky na antické Grécko pripravil aj stretnutie s Elenou Flaškovou prekladateľkou knihy Aristoteles alebo upír západného divadla od Dupontovej.
Podľa autorky knihy zmienená nástraha je dvojitá a dva razy uväzňuje súčasné divadlo. Európske divadlo je vskutku väzňom, dvoch presvedčení, uviedla.
Antickí Gréci údajne "vymysleli" divadlo v 6. storočí pred Kristom v Aténach. Každé divadlo sa potom môže nazdávať, že vychádza z gréckeho divadla, aj keď historicky nemá spojitosť s týmto divadlom. Medzinárodne uznávaná znalkyňa antiky to považuje za prvé presvedčenie, uväzňujúce súčasné európske divadlo. Tým druhým je názor, že Aristotelova poetika dáva prístup k tomu, čo bolo realitou divadla v Aténach od 6. storočia.
Odborníčka upozornila, že hovorí o presvedčení, viere, lebo nejde o mylnú historickú vedomosť, ale o dobrovoľne prijaté a udržiavané chyby. Medzi tie radí aj tvrdenia typu: v antickom Grécku vzniklo divadlo, demokracia a filozofia. "Všetci súčasní historici, špecializujúci sa na antiku, už povedali a zopakovali, že tie presvedčenia sú mylné. Avšak márne." Podľa Dupontovej je to márne preto, lebo to presahuje rámec akademických disciplín a navyše dotyčné presvedčenia pomáhajú posilňovať kultúrny model modernej Európy. A tento model sa prezentuje ako univerzálny.
Dielo: Aristoteles alebo upír západného divadla, Edícia Svetové divadlo, z francúzskeho originálu Aristote ou le vampire du théatre occidental preložila Elena Flašková.
Florence Dupont, latinistka a helenistka, emeritná profesorka na univerzite Paris-VII Diderot, patrí medzi francúzske medzinárodne uznávané znalkyne antiky. Špecializuje sa najmä na grécke a rímske divadlo. Jej dielo Latinské divadlo (vyšlo v roku 1988 vo vydavateľstve Colin a naďalej vychádza v reedíciách), je základnou učebnicou pre študentov antickej literatúry. Dupont je autorkou mnohých teoretických diel, venuje sa aj prekladaniu hier z latinčiny. Preložila Senecove Tragédie a Plautove komédie La Marmite a Pseudolus.
Jej nové preklady Sofoklovej Antigony (Arche, 2007) a Euripidovej Medey sa stretli s priaznivou kritikou a dokazujú, že uvádzanie gréckych tragédií na moderných javiskách nemusí byť utópiou, informoval na svojom webe Divadelný ústav.
Divadelný ústav v rámci prednášky uznávanej odborníčky na antické Grécko pripravil aj stretnutie s Elenou Flaškovou prekladateľkou knihy Aristoteles alebo upír západného divadla od Dupontovej.
Podľa autorky knihy zmienená nástraha je dvojitá a dva razy uväzňuje súčasné divadlo. Európske divadlo je vskutku väzňom, dvoch presvedčení, uviedla.
Antickí Gréci údajne "vymysleli" divadlo v 6. storočí pred Kristom v Aténach. Každé divadlo sa potom môže nazdávať, že vychádza z gréckeho divadla, aj keď historicky nemá spojitosť s týmto divadlom. Medzinárodne uznávaná znalkyňa antiky to považuje za prvé presvedčenie, uväzňujúce súčasné európske divadlo. Tým druhým je názor, že Aristotelova poetika dáva prístup k tomu, čo bolo realitou divadla v Aténach od 6. storočia.
Odborníčka upozornila, že hovorí o presvedčení, viere, lebo nejde o mylnú historickú vedomosť, ale o dobrovoľne prijaté a udržiavané chyby. Medzi tie radí aj tvrdenia typu: v antickom Grécku vzniklo divadlo, demokracia a filozofia. "Všetci súčasní historici, špecializujúci sa na antiku, už povedali a zopakovali, že tie presvedčenia sú mylné. Avšak márne." Podľa Dupontovej je to márne preto, lebo to presahuje rámec akademických disciplín a navyše dotyčné presvedčenia pomáhajú posilňovať kultúrny model modernej Európy. A tento model sa prezentuje ako univerzálny.
Dielo: Aristoteles alebo upír západného divadla, Edícia Svetové divadlo, z francúzskeho originálu Aristote ou le vampire du théatre occidental preložila Elena Flašková.
Florence Dupont, latinistka a helenistka, emeritná profesorka na univerzite Paris-VII Diderot, patrí medzi francúzske medzinárodne uznávané znalkyne antiky. Špecializuje sa najmä na grécke a rímske divadlo. Jej dielo Latinské divadlo (vyšlo v roku 1988 vo vydavateľstve Colin a naďalej vychádza v reedíciách), je základnou učebnicou pre študentov antickej literatúry. Dupont je autorkou mnohých teoretických diel, venuje sa aj prekladaniu hier z latinčiny. Preložila Senecove Tragédie a Plautove komédie La Marmite a Pseudolus.
Jej nové preklady Sofoklovej Antigony (Arche, 2007) a Euripidovej Medey sa stretli s priaznivou kritikou a dokazujú, že uvádzanie gréckych tragédií na moderných javiskách nemusí byť utópiou, informoval na svojom webe Divadelný ústav.
