Praha/Bratislava 2. decembra (TASR) – Atraktívny až exotický zjav ju predurčoval na úlohy sebavedomých či panovačných krásavíc, niekedy až "potvor". V divadle, vo filmoch, či televíznych seriáloch však stvárnila množstvo charakterovo rozmanitých postáv. Herečka a spisovateľka Eva Hudečková sa v utorok 3. decembra dožíva 70 rokov.

Eva Hudečková, rodená Trejtnarová, sa narodila 3. decembra 1949 v Prahe. Ešte ako študentka strednej školy sa objavila vo filmoch Zločin v dívčí škole (1965) alebo Malé letné blues (1967).

Potom vyštudovala herectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) a nastúpila do Divadla Jiřího Wolkera, kde však pôsobila len krátko. Od začiatku 70. rokov bola na voľnej nohe. Jej nevšedný pôvab ju predurčoval pre výrazné role, ktorých v televízii a vo filme stvárnila okolo 70 - väčšinou v priebehu 70. rokov 20. storočia.

Okrem spomínaného debutu sa objavila napríklad v historickej komédii Svadby pana Voka (Karel Steklý, 1970), v slovenskom filme Naši pred bránami (Ľudovít Filan, 1970). Hrala vo filmových spracovaniach rozprávok a povestí, napr. Jak princezny spaly na hrášku (Věra Jordánová, 1967), Maurův odkaz (Ludvík Ráža, 1972), či Krásná Helena (Milan Macků, 1973). Diváci si ju však pamätajú najmä z komédií Václava Vorlíčka Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974) a Což takhle dát si špenát (1977).

Popularitu jej prinieslo účinkovanie v televíznych seriáloch Byl jednou jeden dům (1974), Tridsať prípadov majora Zemana (1975), Kamenný řád (1975), no predovšetkým My všichni školou povinní (1984) a Sanitka (1984).

Hereckej profesii Eva Hudečková venovala do roku 1985, kedy sa ešte objavila v dráme Skalpel, prosím režiséra Jiřího Svobodu. No aj potom sporadicky pôsobila v dabingu (Spomienky na Afriku, Okno zo spálne, Podnikavé dievča, Vysoká hra patriotov).

Profesie herečky sa vzdala preto, že odmietala byť konformná s vtedajším normalizačným režimom. Od polovice 80. rokov sa začala venovať písaniu. V roku 1992 predstavila ako spisovateľka svoju prvotinu Bezhlavá kobyla. Román sa stretol s nadšeným ohlasom a priazňou čitateľov i odbornej kritiky. Je fascinujúcim obrazom doby, ktorú autorka prežívala v rodine prenasledovanej totalitným režimom, v ktorom "mračná pochovali slnko a ľudia nevedeli, čo si počať so svojimi hriechmi a so svojím svedomím".

V roku 1993 vyšiel Braček Golem, ktorý je autorkinou svojráznou a jedinečnou verziou starej pražskej legendy. Odohráva sa v polovici 19. storočia v uliciach pražského geta a hovorí o zjavení malého zázračného Golemka, ktorý prichádza na pomoc ohrozenej láske, aby zabránil zločinu a bezpráviu. Braček Golem bol predlohou pre rovnomennú päťdielnu dramatizáciu Českého rozhlasu vyrobenú v roku 1996. Hudečkovej scenár k rozprávke O zasnené Žofince (1997) sa stal podkladom úspešnej inscenácie Českej televízie.

Román O stratenej láske z roku 1995 je dramatickým obrazom osudu nemilovaného dieťatka. Dievčatko Honza, ktorá sa "previnilo" tým, že nie je chlapec, rastie ako drevo v lese stíhané skôr zlom než dobrom. Román bol prijatý s mimoriadnou odozvou. Na základe tohto úspechu prijala ponuku Českej televízie a napísala scenár k deväťdielnemu filmu O stratenej láske, ktorý mal premiéru vo februári 2002.

Eva Hudečková je autorkou aj ďalších úspešných literárnych diel: V moci kouzel (1999), Sedmihlásek (2002), Tajemství pražského šotka (2006). Všetky knihy autorky sa vďaka obľúbenosti dočkali niekoľkých reedícií.

O svojich rozprávkach a príbehoch, ale i na margo českých rozprávok Eva Hudečková v jednom z rozhovorov uviedla: "Pre mňa je najdôležitejšie posolstvo nádeje a lásky. Hrdina musí prejsť ťažkými skúškami, sklamaním, krivdou, urážkami, zradami. Musí sa mnohému naučiť, poučiť sa zo svojich chýb, prejaviť pokoru i sebazaprenie. To nie je žiadna romantická selanka a červená knižnica. Dobro zvíťazí celkom zaslúžene."

Herečka a spisovateľka Eva Hudečková je od roku 1977 vydatá za známeho českého husľového virtuóza Václava Hudečka.