Bol obhajcom bigbítovej éry populárnej hudby, nahrával Prúdy, Beatmenov i Collegium Musicum.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 13. januára (TASR) - Vo veku nedožitých 88 rokov zomrel v utorok (12. 1.) hudobný režisér Leoš Komárek. TASR o tom informoval redaktor RTVS Martin Jurčo. Zosnulého hudobného režiséra si pripomenie RTVS v Rádiu Regina vo štvrtok (14. 1.) večer v relácii Bez slov.
Pôsobil ako zvukový majster, neskôr ako hudobný režisér v bratislavskom štúdiu Čs. rozhlasu, kde zažil aj postupný rozvoj nahrávacej techniky, od nedokonalých prístrojov, ktoré boli v prevádzke len krátko, až po prístroje a záznamovú techniku, ktorá sa využívala desiatky rokov. Bol známy ako precízny a prísny režisér kladúci dôraz nielen na hudobnú, ale aj intonačnú zložku.
Stál pri dôležitých nahrávkach generácie speváčky Gabriely Hermelyovej, spolupodieľal sa na formovaní celkového zvuku nahrávok Tanečného orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave. Bol obhajcom bigbítovej éry populárnej hudby, nahrával Prúdy, Beatmenov i Collegium Musicum. V 70. rokoch minulého storočia sa aj vďaka nemu dostali do povedomia nahrávky Evy Kostolányiovej, Jany Kocianovej, Karola Duchoňa či Marcely Laiferovej. Stál tiež pri etablovaní sa ďalších hudobných zoskupení v rozhlasovom vysielaní, napríklad skupiny Modus.
Spolupodieľal sa aj na formovaní operných nahrávok, na pôde bratislavského rozhlasu pripravil napríklad opery Krútňava, Svätopluk či Rozsudok, zo svetového repertoáru to bola napríklad Bohéma. Spolupracoval s bratislavskou aj pražskou televíziou. Neskôr spolupracoval najmä na nahrávaní repertoára klasickej hudby (opier, komornej a symfonickej hudby), popri tom sa venoval aj žánru populárnej hudby. Spolupracoval napríklad aj s hercom a režisérom Ivanom Krajíčkom.
"RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí hudobného režiséra Leoša Komárka. Nezmazateľne sa zapísal do histórie Slovenského rozhlasu v podobe veľkého množstva vynikajúcich hudobných nahrávok vo všetkých hudobných žánroch," uviedla hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová.
Pôsobil ako zvukový majster, neskôr ako hudobný režisér v bratislavskom štúdiu Čs. rozhlasu, kde zažil aj postupný rozvoj nahrávacej techniky, od nedokonalých prístrojov, ktoré boli v prevádzke len krátko, až po prístroje a záznamovú techniku, ktorá sa využívala desiatky rokov. Bol známy ako precízny a prísny režisér kladúci dôraz nielen na hudobnú, ale aj intonačnú zložku.
Stál pri dôležitých nahrávkach generácie speváčky Gabriely Hermelyovej, spolupodieľal sa na formovaní celkového zvuku nahrávok Tanečného orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave. Bol obhajcom bigbítovej éry populárnej hudby, nahrával Prúdy, Beatmenov i Collegium Musicum. V 70. rokoch minulého storočia sa aj vďaka nemu dostali do povedomia nahrávky Evy Kostolányiovej, Jany Kocianovej, Karola Duchoňa či Marcely Laiferovej. Stál tiež pri etablovaní sa ďalších hudobných zoskupení v rozhlasovom vysielaní, napríklad skupiny Modus.
Spolupodieľal sa aj na formovaní operných nahrávok, na pôde bratislavského rozhlasu pripravil napríklad opery Krútňava, Svätopluk či Rozsudok, zo svetového repertoáru to bola napríklad Bohéma. Spolupracoval s bratislavskou aj pražskou televíziou. Neskôr spolupracoval najmä na nahrávaní repertoára klasickej hudby (opier, komornej a symfonickej hudby), popri tom sa venoval aj žánru populárnej hudby. Spolupracoval napríklad aj s hercom a režisérom Ivanom Krajíčkom.
"RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí hudobného režiséra Leoša Komárka. Nezmazateľne sa zapísal do histórie Slovenského rozhlasu v podobe veľkého množstva vynikajúcich hudobných nahrávok vo všetkých hudobných žánroch," uviedla hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová.