Bratislava 18. januára (TASR) - Vo veku nedožitých 86 rokov zomrel v pondelok hudobný skladateľ Ivan Horváth. TASR o tom informoval redaktor RTVS Martin Jurčo. Doplnil, že v RTVS si ho pripomenú vo štvrtok (21. 1.) o 22.30 v relácii Bez slov v Rádiu Regina.

"Cesta hudobného skladateľa Ivana Horvátha (16. 2. 1935 Bratislava – 18. 1. 2021 Bratislava) je spojená so slovenskou populárnou hudbou hneď v niekoľkých smeroch," priblížil Jurčo s tým, že Horváth začínal ako džezový hudobník a po čase sa preorientoval na dobovú populárnu hudbu. "Zažil, čo je to úspech populárnej pesničky, a napokon sa zameral na vyšší populár a scénickú hudbu," dodal.

Profil skladateľa Ivana Horvátha

Ivan Horváth sa narodil 16. februára 1935 v Bratislave. Vyrastal v rodine významného medzivojnového spisovateľa, intelektuála a advokáta, ktorý bol v čase jeho dospievania obvinený z buržoázneho nacionalizmu a väznený takmer až do predčasnej smrti v roku 1960. Budúci hudobný skladateľ študoval na bratislavskom gymnáziu a po maturite slovenčinu a hudobnú výchovu na vtedajšej Vyššej škole pedagogickej v Bratislave.

Aktívne sa hudbe začal venovať už na vysokej škole. Začínal ako džezový hudobník, hrával spolu s hudobníkmi, ako napríklad Miloš Jurkovič či Laco Deczi. Neskôr sa preorientoval na dobovú populárnu hudbu.

Koncom 50. rokov minulého storočia prišiel Horváth do Slovenského rozhlasu v Bratislave. Najprv pracoval iba počas večerných termínov pri prehrávkach hudobných rozhlasových fondov. Zároveň vyštudoval externe na Vyššej škole pedagogickej hudobnú výchovu a hru na klavíri a hudobnú teóriu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Začal sa tiež venovať kompozícii a aranžovaniu.

Inšpirovaný americkými hudobníkmi ako Quincy Jones, Oliver Nelson alebo Neal Hefti realizoval celý rad nahrávok v džezovom duchu. Známe sú napríklad jeho skladby pre Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Bratislave či Orchester Gustava Broma. V roku 1962 vyšla Horváthova skladba Siluety v podaní Bratislavského jazzového kvarteta aj na dlhohrajúcej platni Československý jazz.

V druhej polovici 60. rokov minulého storočia sa Horváth zoznámil s textárom a neskôr dramaturgom zábavnej redakcie bratislavskej televízie Ivanom Úradníčkom, ktorý ho nahovoril, aby začal pracovať v oblasti populárnej hudby. Prvý úspech dvojica Horváth – Úradníček dosiahla v roku 1970, keď na Bratislavskej lýre vyhrala s piesňou Slová, ktorú naspievala Marcela Laiferová.

V tomto období vznikla aj kniha Základy jazzovej interpretácie (1972), ktorú napísal spolu s Igorom Wasserbergerom.

V 70. rokoch zažíval Horváth v populárnej hudbe mimoriadne úspešné obdobie. Zúčastňoval sa na hudobných festivaloch a prispieval skladbami do televíznej relácia Zlatá brána. Medzi tituly, ktoré sa dostali medzi najpredávanejšie SP platne vydavateľstva Opus v celej histórii, sa zaradila aj pieseň More dvojice Horváth – Úradníček v podaní Evy Sepešiovej. Ich ďalšia pieseň Májový vánok v podaní Jany Kocianovej zasa získala v roku 1975 na Bratislavskej lýre striebornú lýru.

Po smrti Úradníčka spolupracoval Horváth s textármi, ako Ján Štrasser, Boris Droppa, Alojz Čobej alebo Jozef Augustín Štefánik. V druhej polovici 70. rokov spolupracoval aj s VV Systémom Vlada Valoviča, čo výrazne posunulo a skvalitnilo zvukovú stránku jeho piesní.

V 80. rokoch 20. storočia sa sústredil najmä na kompozíciu orchestrálnych skladieb. Mali špecifický charakter príjemných melódií na večerné a nočné počúvanie a zodpovedali požiadavkám na tento typ produkcie, ktorý bol v tomto období mimoriadne obľúbený a využíval sa aj na rozhlasovej stanici Melódia. Tieto Horváthove skladby takmer výlučne nahrával Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Bratislave, a počas svojej krátkej existencie aj Big Band Radio Bratislava.

Od roku 1975 do roku 1994 bol Horváth aj dramaturgom Tanečného orchestra Československého rozhlasu.

Hudobný skladateľ Ivan Horváth zomrel 18. januára 2021 v Bratislave.