Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jozef Bžoch sa narodil 25. novembra 1926 v Závode v okrese Malacky v rodine strážnika trate. Ako pseudonym používal meno Jozef B. Závodský.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) - Vo veku 91 rokov zomrel vo štvrtok (11.1.) literárny kritik, esejista, prekladateľ a vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Bžoch. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
Jozef Bžoch sa narodil 25. novembra 1926 v Závode v okrese Malacky v rodine strážnika trate. Ako pseudonym používal meno Jozef B. Závodský. Po maturite v roku 1945 študoval slovenský a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1949-1952 bol redaktorom kultúrnej rubriky denníka Práca. Neskôr, v rokoch 1952-1955 bol redaktorom Kultúrneho života, v rokoch 1955-1963 bol redaktorom Slovenských pohľadov. Od roku 1963 pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV, s výnimkou rokov 1966-1968, keď bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1969, keď sa do ústavu vrátil, už však nesmel obhájiť kandidátsku prácu. Na jeseň 1971 ho zatkli pre podozrenie z rozširovania protiokupačných písomností, po dvoch týždňoch vyšetrovacej väzby ho prepustili a v roku 1973 ho prepustili aj z ústavu, pričom mal zákaz publikovať a pracovať v oblasti kultúry. Potom bol až do roku 1977 zamestnaný vo Výskumnom a vývojovom ústave prefabrikácie, neskôr odišiel do Biografického oddelenia Matice slovenskej v Bratislave, kde participoval na tvorbe Slovenského biografického slovníka. Počas dôchodku od júla 1993 do mája 1994 pôsobil v kultúrnom oddelení denníka Národná obroda.
Po roku 1945 uverejňoval v kultúrnych časopisoch a v denníku Čas články o francúzskej literatúre a spolupracoval s rozhlasom. Najskôr recenzoval predovšetkým poéziu. V literárnokritickej práci mu bol vzorom český kritik František Xaver Šalda a slovenský literárny vedec a kritik Alexander Matuška. Na začiatku 50. rokov 20. storočia kritizoval schematizmus v literatúre, svoje kritické hodnotenie poézie zhrnul do knihy Podoby slovenskej poézie (1961). V roku 1970 mu vyšiel výber z kritických štúdií a esejí zväčša zo 60. rokov 20. storočia pod názvom Kontakty, ktorý potvrdil Bžochovu estetickú a metodologickú orientáciu a jeho citlivý prístup k jednotlivým dielam a autorom. Kniha však bola vzápätí zošrotovaná. Až v roku 1990 vydal literárnokritické zamyslenia nad slovenskou literatúrou 80. rokov 20. storočia Literárne soboty.
Za knihu Literárne štvrtky (2006) dostal cenu za literárnu vedu za rok 2006. Kniha Literárium, ktorá vyšla na sklonku roku 2011, nadväzuje na predchádzajúce výbery Zo zápisníka kritika (2001) a Literárne štvrtky (2006).
Jozef Bžoch prekladal z francúzskej a nemeckej literatúry.
Nestor slovenskej literárnej kritiky Jozef Bžoch bol príkladom slobodného kritika s kladným vzťahom k svetu, umeniu a najmä k literatúre, ktorá preňho navzdory komerčným tlakom, masmediálnej konkurencii a novým informačným technológiám reálne existovala a hrala nezastupiteľnú úlohu.
Jozef Bžoch sa narodil 25. novembra 1926 v Závode v okrese Malacky v rodine strážnika trate. Ako pseudonym používal meno Jozef B. Závodský. Po maturite v roku 1945 študoval slovenský a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1949-1952 bol redaktorom kultúrnej rubriky denníka Práca. Neskôr, v rokoch 1952-1955 bol redaktorom Kultúrneho života, v rokoch 1955-1963 bol redaktorom Slovenských pohľadov. Od roku 1963 pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV, s výnimkou rokov 1966-1968, keď bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1969, keď sa do ústavu vrátil, už však nesmel obhájiť kandidátsku prácu. Na jeseň 1971 ho zatkli pre podozrenie z rozširovania protiokupačných písomností, po dvoch týždňoch vyšetrovacej väzby ho prepustili a v roku 1973 ho prepustili aj z ústavu, pričom mal zákaz publikovať a pracovať v oblasti kultúry. Potom bol až do roku 1977 zamestnaný vo Výskumnom a vývojovom ústave prefabrikácie, neskôr odišiel do Biografického oddelenia Matice slovenskej v Bratislave, kde participoval na tvorbe Slovenského biografického slovníka. Počas dôchodku od júla 1993 do mája 1994 pôsobil v kultúrnom oddelení denníka Národná obroda.
Po roku 1945 uverejňoval v kultúrnych časopisoch a v denníku Čas články o francúzskej literatúre a spolupracoval s rozhlasom. Najskôr recenzoval predovšetkým poéziu. V literárnokritickej práci mu bol vzorom český kritik František Xaver Šalda a slovenský literárny vedec a kritik Alexander Matuška. Na začiatku 50. rokov 20. storočia kritizoval schematizmus v literatúre, svoje kritické hodnotenie poézie zhrnul do knihy Podoby slovenskej poézie (1961). V roku 1970 mu vyšiel výber z kritických štúdií a esejí zväčša zo 60. rokov 20. storočia pod názvom Kontakty, ktorý potvrdil Bžochovu estetickú a metodologickú orientáciu a jeho citlivý prístup k jednotlivým dielam a autorom. Kniha však bola vzápätí zošrotovaná. Až v roku 1990 vydal literárnokritické zamyslenia nad slovenskou literatúrou 80. rokov 20. storočia Literárne soboty.
Za knihu Literárne štvrtky (2006) dostal cenu za literárnu vedu za rok 2006. Kniha Literárium, ktorá vyšla na sklonku roku 2011, nadväzuje na predchádzajúce výbery Zo zápisníka kritika (2001) a Literárne štvrtky (2006).
Jozef Bžoch prekladal z francúzskej a nemeckej literatúry.
Nestor slovenskej literárnej kritiky Jozef Bžoch bol príkladom slobodného kritika s kladným vzťahom k svetu, umeniu a najmä k literatúre, ktorá preňho navzdory komerčným tlakom, masmediálnej konkurencii a novým informačným technológiám reálne existovala a hrala nezastupiteľnú úlohu.
