Fischer vyznával princípy klasickej opernej réžie. Scénickú akciu budoval v prísnej nadväznosti na hudobnú výpoveď.
Autor TASR
Bratislava 23. apríla (TASR) - Vo veku 80 rokov zomrel dnes operný režisér Miroslav Fischer, ktorý bol prvým slovenským absolventom opernej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od 1. augusta 1968 do 31. októbra 1969 bol umeleckým šéfom opery, v rokoch 1996 až 1998 generálnym riaditeľom SND. V deväťdesiatych rokoch viedol aj Komornú operu. TASR o tom dnes informovala tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažítková.
"V Miroslavovi Fischerovi strácame významnú osobnosť slovenskej kultúry a umenia, majstra dramatickej expresivity a plnokrvného dramatického divadelného umenia," uviedla Pažítková. Uznávaný operný režisér podľa nej výrazne profiloval Operu SND, spoluvytváral základy a tradície profesionálnej slovenskej opernej réžie.
Na Slovensku Fischer spolupracoval so všetkými opernými a spevohernými súbormi a patrí medzi režisérov, ktorí presadili operu aj na obrazovky Československej televízie. Vytvoril 147 operných inscenácií. "Diváci i spolupracovníci aj po rokoch s úctou a radi spomínajú na mnohé jeho inscenácie, ako sú najmä Maškarný bál, Rusalka, Čarovná flauta, Sila osudu, Mefistofeles, Werther a ďalšie. V repertoári Opery SND je stále jeho Tosca a Aida," informovala Pažítková.
Fischer vyznával princípy klasickej opernej réžie. Scénickú akciu budoval v prísnej nadväznosti na hudobnú výpoveď. "Vychádzal z poetiky javiskového realizmu, uplatňoval svoj divadelnícky temperament, budoval bohaté emócie, vytváral silnú atmosféru príbehov, nebál sa ani iluzívnosti. Pred hereckou štylizáciou presadzoval plnokrvný javiskový prejav," povedala tlačová tajomníčka SND.
Do SND nastúpil v roku 1954 a inscenáciou Luisy Miller sa s ním rozlúčil takmer po polstoročí. Debutoval Traviatou (1955) a už v prvých sezónach zaujal komédiou Fra Diavolo, pripravil v Bratislave prvého povojnového Wagnera (Blúdiaci Holanďan, 1957) či Šebalinovo shakespearovské Skrotenie zlej ženy. "Vrchol prvých Fischerových sezón predstavuje však poetická, symbolistickým oparom zahalená slovenská premiéra Péllea a Mélisandy," zdôraznila Pažítková. Významná je jeho pedagogická činnosť.
V zahraničí Fischer realizoval napríklad Únos zo Serailu (Ankara), Macbeth a Maškarný bál (Bilbao), Predaná nevesta (Brusel) a Macbeth (Vilnius).
"V Miroslavovi Fischerovi strácame významnú osobnosť slovenskej kultúry a umenia, majstra dramatickej expresivity a plnokrvného dramatického divadelného umenia," uviedla Pažítková. Uznávaný operný režisér podľa nej výrazne profiloval Operu SND, spoluvytváral základy a tradície profesionálnej slovenskej opernej réžie.
Na Slovensku Fischer spolupracoval so všetkými opernými a spevohernými súbormi a patrí medzi režisérov, ktorí presadili operu aj na obrazovky Československej televízie. Vytvoril 147 operných inscenácií. "Diváci i spolupracovníci aj po rokoch s úctou a radi spomínajú na mnohé jeho inscenácie, ako sú najmä Maškarný bál, Rusalka, Čarovná flauta, Sila osudu, Mefistofeles, Werther a ďalšie. V repertoári Opery SND je stále jeho Tosca a Aida," informovala Pažítková.
Fischer vyznával princípy klasickej opernej réžie. Scénickú akciu budoval v prísnej nadväznosti na hudobnú výpoveď. "Vychádzal z poetiky javiskového realizmu, uplatňoval svoj divadelnícky temperament, budoval bohaté emócie, vytváral silnú atmosféru príbehov, nebál sa ani iluzívnosti. Pred hereckou štylizáciou presadzoval plnokrvný javiskový prejav," povedala tlačová tajomníčka SND.
Do SND nastúpil v roku 1954 a inscenáciou Luisy Miller sa s ním rozlúčil takmer po polstoročí. Debutoval Traviatou (1955) a už v prvých sezónach zaujal komédiou Fra Diavolo, pripravil v Bratislave prvého povojnového Wagnera (Blúdiaci Holanďan, 1957) či Šebalinovo shakespearovské Skrotenie zlej ženy. "Vrchol prvých Fischerových sezón predstavuje však poetická, symbolistickým oparom zahalená slovenská premiéra Péllea a Mélisandy," zdôraznila Pažítková. Významná je jeho pedagogická činnosť.
V zahraničí Fischer realizoval napríklad Únos zo Serailu (Ankara), Macbeth a Maškarný bál (Bilbao), Predaná nevesta (Brusel) a Macbeth (Vilnius).