80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Rusnák za svojho pracovného života vyskúšal všetky odvetvia dramatického umenia, teda rozhlas, film, televíziu i divadlo.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 13. januára (TASR) - Vo veku 84 rokov zomrel 9. januára v Tlmačoch (okres Levice) slovenský spisovateľ, dramaturg a publicista Igor Rusnák. Posledná rozlúčka so zosnulým bude 19. januára v úzkom rodinnom kruhu v Tlmačoch. TASR o tom informoval redaktor RTVS Martin Jurčo.
"RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí dramatika a spisovateľa Igora Rusnáka," uviedla hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová. Zosnulého spisovateľa, dramaturga a publicistu si pripomenie vo štvrtok (14.1.) predpoludním na Dvojke v televíznych filmoch Ivko a jeho mať (10.00 h) a Lúčka, na ktorej spáva vietor (10.55 h).
Profil spisovateľa a dramaturga Igora Rusnáka
Igor Rusnák sa narodil 3. februára 1936 v Trnave. Po maturite na gymnáziu v roku 1955 študoval v rokoch 1955 – 1960 divadelnú dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (VŠMU). Bol dramaturgom Československého rozhlasu v Bratislave (1958 – 1960). Pôsobil ako dramaturg v Divadle Jonáša Záborského v Prešove (1962 – 1963) a v Krajskom oblastnom divadle v Trnave (1964 – 1965).
Neskôr bol dramaturgom vo filme a v televízii – v rokoch 1966 – 1968 v Československom štátnom filme, v rokoch 1968 – 1975 potom v detskom vysielaní Československej televízie.
Bol tiež vedúcim divadelného súboru Poetickej scény (1975 – 1977) a redaktorom časopisu Film a divadlo v Bratislave (1977 - 1980). Od roku 1980 opäť ako dramaturg striedavo pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, v Slovenskej televízii v Bratislave a v Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi.
Ako autor sa zameriaval predovšetkým na dramatickú tvorbu. Jeho prvotinou bola dráma Krok do tmy, ktorá bola zároveň jeho absolventským dielom. Najúspešnejšia bola hra Líšky, dobrú noc, ktorú naštudovalo aj Slovenské národné divadlo.
"V sezóne 1962/63 to bola z pohľadu celého Československa tretia najhranejšia hra, pričom na prvých dvoch miestach bola detektívka a francúzsky bulvár. To sa, samozrejme, už nikdy nezopakovalo. Táto jedna sa narodila pod šťastnou hviezdou a bola preložená do piatich rečí," uviedol Rusnák v poslednom rozhovore, ktorý odvysielal Slovenský rozhlas v roku 2014.
K jeho ďalším dielam patrí sci-fi komédia Prírodní ľudia (1964), tragikomédia Smrť si prišla po rytiera (1966) či hra Jeho Excelencia (1992).
Rusnák je tiež autorom piatich filmových a približne 20 televíznych scenárov – ide napríklad o televízny film Rodáci (1969) či televízne adaptácie literárnych a dramatických diel Nevesta hôľ (podľa Františka Švantnera, 1971), Ivko a jeho mať (Ján Bodenek, 1971), Dvaja (podľa hry Júliusa Barča-Ivana, 1972) či známy a obľúbený detský film Otec ma zderie tak či tak, ktorý v roku 1980 nakrútil Oto Krivánek podľa prózy Vincenta Šikulu.
Ďalšími filmovými dielami sú Návrat Jána Petru (1984) či Kohút nezaspieva (1986) podľa hry Ivana Bukovčana. Najväčším televíznym projektom Rusnáka bol seriál Jedenáste prikázanie (1977).
"Najbližšie mi bolo divadlo. Je to určitý fixný okruh ľudí, takzvaná ručná výroba, v porovnaní s fabrickými výrobami, ako je film či televízna inscenácia. Vznikajú tam trvalejšie vzťahy a človek môže potom cieľavedomejšie pracovať. Na strane druhej, keď robíte s tímom ľudí hlavne v menších divadlách, zistíte, že po dvoch - troch rokoch ste na limite. Jeden poľský kritik mal dobrý bonmot, že divadlo by malo žiť ako pes – sedem rokov. Potom ho treba rozpustiť a začať celkom odznova," spomínal Rusnák pred rozhlasovým mikrofónom.
"RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí dramatika a spisovateľa Igora Rusnáka," uviedla hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová. Zosnulého spisovateľa, dramaturga a publicistu si pripomenie vo štvrtok (14.1.) predpoludním na Dvojke v televíznych filmoch Ivko a jeho mať (10.00 h) a Lúčka, na ktorej spáva vietor (10.55 h).
Profil spisovateľa a dramaturga Igora Rusnáka
Igor Rusnák sa narodil 3. februára 1936 v Trnave. Po maturite na gymnáziu v roku 1955 študoval v rokoch 1955 – 1960 divadelnú dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (VŠMU). Bol dramaturgom Československého rozhlasu v Bratislave (1958 – 1960). Pôsobil ako dramaturg v Divadle Jonáša Záborského v Prešove (1962 – 1963) a v Krajskom oblastnom divadle v Trnave (1964 – 1965).
Neskôr bol dramaturgom vo filme a v televízii – v rokoch 1966 – 1968 v Československom štátnom filme, v rokoch 1968 – 1975 potom v detskom vysielaní Československej televízie.
Bol tiež vedúcim divadelného súboru Poetickej scény (1975 – 1977) a redaktorom časopisu Film a divadlo v Bratislave (1977 - 1980). Od roku 1980 opäť ako dramaturg striedavo pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, v Slovenskej televízii v Bratislave a v Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi.
Ako autor sa zameriaval predovšetkým na dramatickú tvorbu. Jeho prvotinou bola dráma Krok do tmy, ktorá bola zároveň jeho absolventským dielom. Najúspešnejšia bola hra Líšky, dobrú noc, ktorú naštudovalo aj Slovenské národné divadlo.
"V sezóne 1962/63 to bola z pohľadu celého Československa tretia najhranejšia hra, pričom na prvých dvoch miestach bola detektívka a francúzsky bulvár. To sa, samozrejme, už nikdy nezopakovalo. Táto jedna sa narodila pod šťastnou hviezdou a bola preložená do piatich rečí," uviedol Rusnák v poslednom rozhovore, ktorý odvysielal Slovenský rozhlas v roku 2014.
K jeho ďalším dielam patrí sci-fi komédia Prírodní ľudia (1964), tragikomédia Smrť si prišla po rytiera (1966) či hra Jeho Excelencia (1992).
Rusnák je tiež autorom piatich filmových a približne 20 televíznych scenárov – ide napríklad o televízny film Rodáci (1969) či televízne adaptácie literárnych a dramatických diel Nevesta hôľ (podľa Františka Švantnera, 1971), Ivko a jeho mať (Ján Bodenek, 1971), Dvaja (podľa hry Júliusa Barča-Ivana, 1972) či známy a obľúbený detský film Otec ma zderie tak či tak, ktorý v roku 1980 nakrútil Oto Krivánek podľa prózy Vincenta Šikulu.
Ďalšími filmovými dielami sú Návrat Jána Petru (1984) či Kohút nezaspieva (1986) podľa hry Ivana Bukovčana. Najväčším televíznym projektom Rusnáka bol seriál Jedenáste prikázanie (1977).
"Najbližšie mi bolo divadlo. Je to určitý fixný okruh ľudí, takzvaná ručná výroba, v porovnaní s fabrickými výrobami, ako je film či televízna inscenácia. Vznikajú tam trvalejšie vzťahy a človek môže potom cieľavedomejšie pracovať. Na strane druhej, keď robíte s tímom ľudí hlavne v menších divadlách, zistíte, že po dvoch - troch rokoch ste na limite. Jeden poľský kritik mal dobrý bonmot, že divadlo by malo žiť ako pes – sedem rokov. Potom ho treba rozpustiť a začať celkom odznova," spomínal Rusnák pred rozhlasovým mikrofónom.
