Scolove filmy sú typicky pokojné, súcitné a obsahujú kritiku sociálnych pomerov. Režisér bol pokladaný za skalného ľavičiara a jeho snímky boli vždy politické.
Autor TASR
Rím 20. januára (TASR) - Filmový režisér Ettore Scola, vyše tri desaťročia popredná osobnosť talianskej a svetovej kinematografie, zomrel v utorok večer vo veku 84 rokov. Informovali o tom miestne médiá a tlačová agentúra DPA.
Scola, na filmovom festivale v Cannes v roku 1976 ocenený za film Škaredí, špinaví a zlí ako najlepší režisér, zomrel v nemocnici po dvoch dňoch v kóme.
Taliansky premiér Matteo Renzi vyzdvihol Scolu ako majstra s "jedinečnou schopnosťou rozumieť talianskej spoločnosti, jej rôznorodosti". Renzi na Twitteri dodal: "V talianskej kultúre po ňom zostane obrovská diera."
Taliansky minister kultúry Dario Franceschini označil Scolu za "veľkého majstra a neobyčajného muža, ktorý zostal mladý až do posledných dní svojho života".
Narodil sa v roku 1931 v mestečku Trevico neďaleko Neapola. Ako syn lekára začal najprv študovať medicínu, ale zamenil ju za právo a nakoniec pracoval vo filme.
Prelom prišiel v roku 1970 vďaka komédii Dráma žiarlivosti v hlavných úlohách s Marcellom Mastroiannim a Monicou Vitti.
K desiatkam Scolových diel patrí aj film Zvláštny deň z roku 1977, nominovaný na niekoľkých Oscarov, v ktorom hral Marcello Mastroianni úlohu prenasledovaného homosexuálneho rozhlasového hlásateľa a Sophia Loren jeho susedku, citlivú ženu v domácnosti. Spoznajú sa na pozadí silnejúceho fašizmu v Taliansku 30. rokov minulého storočia, keď krajinu v roku 1938 navštívi Adolf Hitler.
Scola bol tiež spoluautorom scenára k filmu Tančiareň, ktorý aj režíroval. Prelína sa v ňom "malý" osobný život pravidelných návštevníkov typickej tančiarne na okraji Paríža s veľkými dejinami. Snímka bola nakrútená úplne bez slov a zazneli v nej šansóny Édith Piaf a skladby skupiny Beatles.
K jeho dielam patria takisto snímky Vášeň lásky a Mali sme sa tak radi (1977), ktorá je obrazom povojnového Talianska.
Získal vyše 30 uznávaných filmových cien.
Scolove filmy sú typicky pokojné, súcitné a obsahujú kritiku sociálnych pomerov. Režisér bol pokladaný za skalného ľavičiara a jeho snímky boli vždy politické.
Scola, na filmovom festivale v Cannes v roku 1976 ocenený za film Škaredí, špinaví a zlí ako najlepší režisér, zomrel v nemocnici po dvoch dňoch v kóme.
Taliansky premiér Matteo Renzi vyzdvihol Scolu ako majstra s "jedinečnou schopnosťou rozumieť talianskej spoločnosti, jej rôznorodosti". Renzi na Twitteri dodal: "V talianskej kultúre po ňom zostane obrovská diera."
Ettore Scola, maestro dalla incredibile capacità di lettura dell’Italia e dei suoi cambiamenti,lascia un enorme vuoto nella cultura italiana
— Matteo Renzi (@matteorenzi) January 19, 2016
Taliansky minister kultúry Dario Franceschini označil Scolu za "veľkého majstra a neobyčajného muža, ktorý zostal mladý až do posledných dní svojho života".
Narodil sa v roku 1931 v mestečku Trevico neďaleko Neapola. Ako syn lekára začal najprv študovať medicínu, ale zamenil ju za právo a nakoniec pracoval vo filme.
Prelom prišiel v roku 1970 vďaka komédii Dráma žiarlivosti v hlavných úlohách s Marcellom Mastroiannim a Monicou Vitti.
K desiatkam Scolových diel patrí aj film Zvláštny deň z roku 1977, nominovaný na niekoľkých Oscarov, v ktorom hral Marcello Mastroianni úlohu prenasledovaného homosexuálneho rozhlasového hlásateľa a Sophia Loren jeho susedku, citlivú ženu v domácnosti. Spoznajú sa na pozadí silnejúceho fašizmu v Taliansku 30. rokov minulého storočia, keď krajinu v roku 1938 navštívi Adolf Hitler.
Scola bol tiež spoluautorom scenára k filmu Tančiareň, ktorý aj režíroval. Prelína sa v ňom "malý" osobný život pravidelných návštevníkov typickej tančiarne na okraji Paríža s veľkými dejinami. Snímka bola nakrútená úplne bez slov a zazneli v nej šansóny Édith Piaf a skladby skupiny Beatles.
K jeho dielam patria takisto snímky Vášeň lásky a Mali sme sa tak radi (1977), ktorá je obrazom povojnového Talianska.
Získal vyše 30 uznávaných filmových cien.
Scolove filmy sú typicky pokojné, súcitné a obsahujú kritiku sociálnych pomerov. Režisér bol pokladaný za skalného ľavičiara a jeho snímky boli vždy politické.