Ilustračné foto.Foto: TASR/František IvánNa archívnej snímke priestory Demänovskej ľadovej jaskyne slobody v Nízkych Tatrách.Foto: TASR - Andrej Galica
Na slovenských krasových planinách a pod nimi je v súčasnosti objavených a evidovaných vyše 7100 jaskýň. Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme nevyskytuje pravdepodobne nikde na svete.
Bratislava 21. júla (TASR) – Slovenská republika (SR) je zo speleologického hľadiska veľmi atraktívnou lokalitou. Aj vďaka tomu sú jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu od roku 1995 - na základe bilaterálneho nominačného slovensko-maďarského projektu - zapísané do Zoznamu svetového dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization).
Na slovenských krasových planinách a pod nimi je v súčasnosti objavených a evidovaných vyše 7100 jaskýň, vrátane kratších jaskýň previsového charakteru, s rôznymi formami sintrovej i ľadovej výplne. Najviac registrovaných jaskýň sa nachádza v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách a Spišsko-gemerskom krase (Slovenský raj, Muránska planina), Veľkej Fatre, Západných Tatrách, Vysokých Tatrách a Belianskych Tatrách.
Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme nevyskytuje pravdepodobne nikde na svete. Zaujímavá je aj ich genetická a morfologická pestrosť, keď na malom území sa vedľa seba vyskytujú rôzne typy jaskýň – od koróznych priepastí, cez riečne jaskyne, až po ponorné jaskyne.
Okrem trinástich oficiálne sprístupnených jaskýň patriacich pod Správu slovenských jaskýň (SSJ), organizačnú zložku Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR, akými sú Belianska jaskyňa, Brestovská jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Domica, jaskyňa Driny, Gombasecká jaskyňa, Harmanecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová a Važecká jaskyňa, verejnosti sú prístupné aj jaskyne, ktorých prevádzku zabezpečujú iné neštátne organizácie. Medzi také patria Krásnohorská jaskyňa, Jaskyňa mŕtvych netopierov, jaskyňa Zlá diera či Malá Stanišovská jaskyňa.
V tejto súvislosti TASR prináša niekoľko zaujímavostí a prvenstiev, týkajúcich sa jaskýň na území Slovenska:
Speleoterapeutická liečba sa na našom území realizuje len v horehronskej Bystrianskej jaskyni - od roku 1971 v jej spodnej partizánskej sieni, avšak zdravotné speleoklimatické pobyty prebiehajú aj v Jasovskej a Belianskej jaskyni. Počiatky rozvoja speleoterapie na Slovensku prebiehali koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia v Gombaseckej jaskyni. Na balneoterapiu sa stále využíva zrekonštruovaná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach v Štiavnických vrchoch, ktorej parný kúpeľ opísal už osvietenecký polyhistor Matej Bel Funtík z Očovej v roku 1723.
Najväčším a najdlhším jaskynným systémom je Demänovský jaskynný systém, dosahujúci v rámci deviatich prepojených jaskýň dĺžku 35,291 kilometra.
Najhlbšou jaskyňou na Slovensku je jaskynný komplex Hipmanových jaskýň, hlboký 495 metrov s dĺžkou jaskynných chodieb 7553 metrov, nachádzajúci sa na Krakovej holi v severnej časti Nízkych Tatier. Jaskynný systém pozostáva zo sústavy horizontálnych a špirálovo klesajúcich chodieb vrátane štyroch priepastí. Najväčšia z nich, Hlavná priepasť, dosahuje 35-metrovú hĺbku.
Najlepšie vyvinuté škrapové pole majú Domické škrapy, nachádzajúce sa na južnom úbočí vrchu Čertova diera v južnej časti Slovenského krasu.
Najzápadnejšou, verejnosti prístupnou jaskyňou, je jaskyňa Driny nachádzajúca sa v Smolenickom krase v Malých Karpatoch, avšak najzápadnejšou jaskyňou, verejnosti neprístupnou, je necelých osem metrov dlhá Abrázna jaskyňa na Sandbergu v devínskej časti Malých Karpát, ktorá je pozostatkom pobrežnej modelácie bývalého treťohorného mora. Najvýchodnejšie situované sú Ďakova a Pustajova jaskyňa v pieskovcoch Bukovských vrchov na území Národného parku Poloniny.
Najsevernejšie sú jaskyne v pieskovcoch Babej hory, najjužnejšie jaskyne vo vulkanoklastických horninách Burdy medzi ústim Hrona a Ipľa do Dunaja.
Najväčšie jaskynné podzemné priestory dlhé 192 metrov a široké 46 metrov má Rozprávkový dóm v Stratenskej jaskyni. Ich plocha je 9040 štvorcových metrov a objem 79.017 kubických metrov.
Najvyššie položené jaskyne sú v Červených vrchoch v Západných Tatrách. V nadmorskej výške 2077 – 2080 metrov sa nachádza priepasť Vyšná Kresanica a ďalšie tri menšie jaskyne.
Najväčšou jaskyňou s vchodom vo výške nad 2000 metrov nad morom je Nová Kresanica, dlhá približne 820 metrov a hlboká 183 metrov.
Jaskyňa Domica, archívne foto.Foto: TASR – František Iván
Jedinou slovenskou sprístupnenou jaskyňou s podzemnou plavbou pre návštevníkov je jaskyňa Domica, ktorú v minulosti postihli viaceré katastrofálne záplavy. V súčasnosti katastroficky nepôsobia záplavy v jaskyni, ale rozpadajúci sa a nedostavaný projekt detského rozprávkového parku Domica rezort.
Prvou v roku 1882 Bunsenovými horákmi osvetlenou jaskyňou na Slovensku a jednou z prvých na svete je Dobšinská ľadová jaskyňa. Od roku 1887 v nej bolo zavedené riadne elektrické osvetlenie.
Najväčší objem ľadu v slovenských jaskyniach je v Dobšinskej ľadovej jaskyni (vyše 110.100 kubických metrov). Medzi významné ľadové jaskyne ďalej patrí Demänovská ľadová jaskyňa, Veľká ľadová priepasť na Ohništi v Nízkych Tatrách, Ľadová priepasť v Červených vrchoch a iné. Z trvale zaľadnených jaskýň najnižšie situovanou ľadovou jaskyňou je Silická ľadnica na Silickej planine v Slovenskom krase.
Najväčším jaskynným slovenským stalagmitom, vysokým 32,6 metra, je stalagmit v Krásnohorskej jaskyni, v severnej časti Silickej planiny v Slovenskom krase.
Najteplejšou jaskyňou je Plavecká jaskyňa s priemernou ročnou teplotou 12 stupňov Celzia, nachádzajúca sa v Plaveckom krase v Malých Karpatoch.
Jedinou vysokohorskou sprístupnenou slovenskou jaskyňou je Jaskyňa mŕtvych netopierov, situovaná na južnej strane masívu Ďumbiera, približne 800 metrov západne od Štefánikovej chaty pod Ďumbierom, v nadmorskej výške 1520 metrov nad morom, hlboká 320 metrov a dlhá až 19 kilometrov.
V Jasovskej jaskyni neďaleko Košíc, sa nachádza najstarší jaskynný nápis, pochádzajúci z roku 1452, ktorý uvádza, že vojsko husitského vojvodcu Jána Jiskru z Brandýsa porazilo Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci.
