Bratislava 27. novembra (OTS) - Často sa ale zabúda na to, že vplyv na výslednú efektivitu okien nemajú len profily, ale aj samotné sklo.

Teplo, ktoré unikne z bytu, sú vyhodené peniaze, nehovoriac o tom, že prievan a chlad od okien nikomu na pohode nepridá. Práve okná nezanedbateľnou mierou prispievajú k tepelnému komfortu v príbytku a znižujú náklady na energie. Z technického hľadiska je okno viacprvková konštrukcia, pričom každá časť má dôležitý dopad na jeho tepelno-izolačné vlastnosti. Predajcovia okien však často v špecifikáciách deklarujú len parametre profilov, čo vyvoláva zdanie, že schopnosť okna eliminovať úniky tepla z interiéru závisí len od kvality rámov. Nie je to pravda, značný vplyv má aj sklo, už len preto, že na okne tvorí najväčšiu plochu. „Neraz je to tak, že výsledný dojem z okna nekazí sklo, ale profil. Stáva sa, že okno dobre neizoluje, hoci ako celok spĺňa normy na prestup tepla. Môže to byť preto, že zatiaľ čo sklo má tepelný odpor lepší, ako udáva norma, v prípade profilov je to presne naopak. Spriemerovaním oboch hodnôt síce dosiahneme predpísané parametre, v praxi to však potom vyzerá tak, že nám napriek tomu cez okná fučí,“ hovorí riaditeľ pre rozvoj obchodu spoločnosti Glassolutions Michal Široký. Zákazník by sa preto mal pri výbere okien zaujímať o tepelný odpor oboch častí okien, profilov aj skiel.

Svetlo alebo teplo
Dnes chcú mať ľudia v príbytkoch aj dostatok denného svetla. Problémom je, že počas letných slnečných dní sa obydlie môže zmeniť na prehriaty skleník. Našťastie existujú už aj protislnečné okná, pri ktorých nie je nutné robiť kompromis medzi denným svetlom a tepelnou pohodou. Krajné okenné tabule sú zvnútra potiahnuté špeciálnou vrstvou, ktorá veľkú časť tepla zo slnka neprepustí dnu. Oproti štandardnému trojsklu odrazí aj o dve tretiny viac tepelnej energie, pričom má takmer rovnakú svetelnú priepustnosť. Vďaka tomu počas horúci letných dní zostáva interiér presvetlený a miestnosti nie sú prehriate. Niekedy je naopak potrebné, aby do vnútorných priestorov prenikalo nielen čo najviac svetla, ale aj tepla. Týka sa to hlavne miestností orientovaných na sever a východ, s minimom slnečných lúčov. Výrobcovia skiel majú riešenie aj na toto. Opäť ide o unikátne okenné tabule s pokovenými vnútornými stranami krajných skiel, ktoré v porovnaní so štandardnými oknami prepúšťajú do interiéru o 10 percent viac svetla aj tepla a zároveň uvoľňujú len minimum tepla von a zadržiavajú ho v miestnosti.

Vlhkosť na oknách
Častým neduhom býva tiež rosenie skiel. Dochádza k nemu vtedy, keď je veľký rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou, v dôsledku čoho sa voda obsiahnutá vo vzduchu na povrchu okien vyzráža. Všade, kde sa dlhodobo vytvára vlhkosť, hrozí vznik plesní a zdravotných problémov. Kondenzát spravidla vzniká na vnútorných stranách okien pri okrajoch, ale nie zriedka sa vytvára aj vo vnútri medzi sklami, čiže v najchladnejších častiach okna. Z hľadiska rosenia okien je najrizikovejším prvkom distančný rámik, ktorý oddeľuje sklené tabule. V minulosti sa najčastejšie vyrábal z hliníka, ktorého nevýhodou je, že má vysokú tepelnú vodivosť. Umožňuje tak ľahký prestup tepla medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Výrobcovia okenných skiel preto začali nahrádzať hliník kompozitným plastom, ktorý sa vyznačuje minimálnou tepelnou vodivosťou a dosahuje troj až šesťnásobne lepšie výsledky v prestupe tepla. „Vďaka tomu sú teploty na okrajoch okien v interiéri v zimných mesiacoch teplé a v lete zasa chladné, takže nedochádza k zrážaniu vody,“ dodáva M. Široký.

Foto: GLAS - Kvalita byvania

Ochrana pred hlukom
Okno by malo tvoriť bariéru aj voči hluku. Je totiž najháklivejším miestom, cez ktoré preniká ruch z ulice do príbytku. Práve z tohto dôvodu majú výrobcovia v ponuke i protihlukové okná. Zvukovú izoláciu zabezpečujú špeciálne sklá, ktoré pozostávajú z laminovaných sklených tabúl, medzi ktoré sa vkladá zvukotesná PVB fólia, schopná tlmiť vibrácie a eliminovať nežiadúce frekvencie. Iným spôsobom, ako sa dajú vylepšiť zvukovo-izolačné vlastnosti okien, je tzv. asymetrické zasklenie, pri ktorom sa používajú rôzne hrúbky skiel. Každé odráža iné zvukové frekvencie, vďaka čomu je výsledný protihlukový efekt výraznejší. „Kým štandardné sklo dosahuje zvukovú nepriezvučnosť 32 decibelov, tak pri asymetrických oknách vieme ísť až na úroveň 42 decibelov a v prípade laminovaných okien až na 50 decibelov. Pritom každé zvýšenie zvukovej nepriezvučnosti o 10 decibelov prináša zníženie intenzity ruchu z vonkajšieho prostredia o polovicu. To znamená, že do miestnosti prepustí o polovicu menej hluku,“ zdôrazňuje M. Široký. Protihlukové okno je síce základ pre akustickú pohodu v príbytku, ale opäť treba venovať pozornosť aj profilu, tesnosti spojov a stavebnému osadeniu okna, inak sa dobrý zámer minie účinkom.

Pozor na zlodejov
Ďalším dôležitým parametrom, o ktorý by sa mal každý zaujímať, je pevnosť skiel, najmä ak býva v rodinnom dome alebo má byt na prízemí s oknami do ulice. Spoliehať sa na štandardné okenné tabule nie je rozumné. Bezpečnostné sklá predstavujú účinnú bariéru pred zlodejmi aj vandalmi, pretože sú nerozbitné. Skladajú sa z dvoch alebo troch sklených tabúl, ktoré sú medzi sebou plošne spojené špeciálnou, transparentnou fóliou. Sú pevnejšie už len tým, že sú hrubšie ako štandardné sklá, ale vďaka ochrannej fólii sa nerozsypú na črepy ani pri silnom údere. Sekera sa do skla zasekne, ale nerozbije ho celé, takže cez okno sa nik nedostane. Osobitnú kategóriu tvoria kalené sklá, ktoré sa pri údere síce rozbijú, ale na miniatúrne kúsočky, ktoré nikoho nezrania. Vyznačujú sa vysokou odolnosťou voči nárazu, napríklad kopnutiu lopty. Zásluhou tepelného tvrdenia sú päťkrát pevnejšie ako štandardné okenné tabule. Hodia sa najmä do átrií, sprchových kútov a iných presklených priestorov. Vyrábajú sa aj kombinácie vrstvených a tepelne tvrdených skiel, ktoré sa používajú ako sklené výplne v markízach, pergolách alebo výkladoch.

Foto: GLAS - Kvalita byvania