Bratislava 31. júla (OTS) - Zo štatistiky ministerstva vnútra vyplýva, že za prvé tri kvartály minulého roka bolo na Slovensku 6 908 požiarov, ktoré si vyžiadali 24 obetí a škody za takmer 32 miliónov eur. V 1 046 prípadoch zapríčinili požiar prevádzkovo-technické poruchy, pričom z hľadiska odvetví najhoršiu bilanciu požiarovosti vykázalo bytové hospodárstvo, až po ňom nasledovalo nakladanie s odpadmi, cestná doprava a poľnohospodárstvo. V budovách určených na trvalé bývanie vzniklo 1 158 požiarov, v objektoch pre spoločné ubytovanie a rekreáciu 79 požiarov, vo výrobných halách 109 požiarov a v skladoch 34 požiarov.

Prečo vzniká požiar v zásuvke
Významný podiel na vzniku požiarov v budovách má práve elektrický prúd. Európsky priemer sa pohybuje až okolo 30 percent. V elektrickej inštalácii môže požiar spôsobiť elektrická iskra, skrat, nárast prechodového odporu, chyba na spotrebiči a tzv. prepätie. Možno im predchádzať vďaka ističom, poistkám, zariadeniam na ochranu proti zemnému zvodu či prepäťovej ochrane. Existuje však viacero elektrických javov, pred ktorými vás neochránia ani tieto nadprúdové bezpečnostné prvky. Ide najmä o povytiahnuté zásuvky, káble pritlačené nábytkom a uvoľnené rozvodnice, ktoré môžu vyvolať poruchové elektrické oblúky a následne požiar.
Poruchové elektrické oblúky sú výsledkom lokálneho poškodenia kábla alebo nedostatočne funkčných kontaktov v elektrickom obvode. „Napríklad nedotiahnutý kontakt v zásuvke spôsobuje prehrievanie a následnú karbonizáciu zásuvky a káblovej izolácie, v dôsledku čoho sa izolačný materiál premení na uhlík a stane sa z neho vodič, ktorým prechádza časť prúdu. Postupne vzniká viac a viac uhlíka, ktorým prechádza viac a viac prúdu, až nakoniec začne káblová izolácia a zásuvka horieť. Požiar sa potom v miestnosti môže ľahko šíriť cez závesy, tapety, nábytok a podobne,“ tvrdí produktový manažér Schneider Electric Petr Bohušík.
Na zapálenie ľahko horľavých materiálov stačí prúd už od 270 miliampérov. Prúd s takouto nízkou hodnotou však žiaden nadprúdový prvok neodpojí, pretože sa nelíši od bežného prúdu spotrebičov. Preto sa do elektrických rozvodov s vyšším požiarnym rizikom inštalujú prúdové chrániče, ktoré sú schopné detegovať aj malé prúdy. Tie však majú jedno zásadné obmedzenie – nedokážu odhaliť a vypnúť prúdy, ktoré tečú medzi pracovnými vodičmi. Práve pre tieto prípady bol vyvinutý detektor oblúka, ktorý je napríklad v USA už viac než desať rokov povinnou súčasťou elektrických rozvodov v rezidenčných budovách.
Poruchový oblúk môže vzniknúť v dôsledku opotrebovania a nedostatočnej údržby predovšetkým v zastaralých alebo nesprávne nainštalovaných elektrických zariadeniach a rozvodoch, resp. v nedostatočne funkčných kontaktoch v rozvodniciach a spojoch. Ďalším dôvodom môžu byť externé riziká, ako je agresívne prostredie, vystavenie UV žiareniu, časté striedanie teplôt, vibrácie spotrebičov či hlodavce. Častou príčinou býva aj nesprávne používanie elektrických zariadení, najmä preťažovanie konektorov, pritlačené káble, samovoľné vytiahnutie zásuviek a káblov či neodborná, po domácky urobená elektroinštalácia.

Foto: Schneider Electric

Ako funguje detektor oblúka
Na rozdiel od protipožiarnych riešení, ako sú detektory dymu alebo automatické hasiace systémy, ktoré sa aktivujú až pri vzniku požiaru, prístroje na detekciu poruchového elektrického oblúka odpájajú prívod ešte pred tým, ako sa káble alebo zásuvky zapália. V reálnom čase sledujú rôzne elektrické parametre, ktoré naznačujú, že došlo k poruchovému elektrickému oblúku. Dokážu rozlíšiť, či ide o kritický jav alebo nie, keďže v spínačoch, relé, stýkačoch a motoroch zapojených do obvodu často vznikajú aj neškodné elektrické oblúky. Napájanie odpoja len v nebezpečných situáciách a izolujú chybnú vetvu obvodu od zvyšku elektrickej siete.
Princíp činnosti detektora oblúka je založený na tom, že poruchový oblúk generuje elektrický šum, ktorý skresľuje normálny sínusový priebeh prúdu. Úlohou detektora je odlíšiť, čo je ešte normálne prevádzkové skreslenie spôsobené spotrebičom a čo už je porucha. Frekvenčné spektrum, ktoré generujú bežné spotrebiče, je veľmi podobné poruchovému prúdu. Napríklad komutátorový motor používaný vo vŕtačke alebo vysávači spôsobuje skreslenie, ktorého charakteristika je veľmi blízka frekvenčnému spektru chybného oblúka. Naopak, vyššie harmonické prúdy, hoci sú nebezpečné, môžu utlmovať samotné prístroje.
Automatické odpájanie pomocou detektora oblúkov sa odporúča v objektoch, kde sa spracovávajú a skladujú horľavé materiály, v priestoroch s horľavými stavebnými konštrukciami, v stavbách, kde sa môže rýchlo šíriť oheň, napríklad vo výškových budovách, ale taktiež na miestach s nenahraditeľným bohatstvom, typicky v múzeách a galériách. V obydliach by sa detektory oblúka mali používať v priestoroch určených na spanie, čiže hlavne v spálňach a detských izbách, ďalej v nemocniciach, hospicoch a domovoch seniorov, kde je sťažená evakuácia osôb, a v objektoch s vysokou koncentráciou ľudí, ako sú divadlá, kiná, hotely a administratívne budovy.
Prístroje na detekciu poruchového elektrického oblúka zásadne prispievajú k zníženiu požiarov spôsobených elektrickým prúdom. Preukázaná účinnosť a spoľahlivosť motivuje mnohé štáty, aby detektory oblúkov zaradili do národných noriem. „U nás vzhľadom k relatívne vysokej cene, ktorá sa pohybuje okolo 100 eur, nie je ich použitie povinné, ale len odporúčané. Na druhej strane tieto prístroje poskytujú úplnú ochranu pred elektrickým požiarom. Chránia nielen pred poruchovými oblúkmi, ale aj pred skratovým prúdom a preťažením. Každý by si mal zvážiť hodnotu vstupnej investície v porovnaní s možnými následkami požiarov,“ upozorňuje P. Bohušík.

Foto: Schneider Electric