Al Capone zomrel vo svojom dome v Miami 25. januára 1947 na srdcový infarkt, dožil sa 48 rokov. V tom čase bol už pod vplyvom choroby mentálne na úrovni dvanásťročného dieťaťa.
Autor TASR
New York/Bratislava 17. januára (TASR) - Legendárny americký gangster Al Capone sa narodil v New Yorku pred 115 rokmi 17. januára 1899 v chudobnej mnohočlennej rodine prisťahovalca z talianskeho Neapola.
Z neposedného chlapca vyrástol brutálny mladík, ktorý už v 14 rokoch opustil školu, keď zbil učiteľa. Trávil čas v gangoch mladistvých, ktoré sa vybíjali v pouličných šarvátkach. Z tohto obdobia pochádzali aj jeho jazvy na tvári, podľa ktorých dostal prezývku Scarface (Zjazvený). Pohyboval sa v prostredí organizovaného zločinu, prostitúcie a hazardných hier. Získal povesť tvrdého chlapa, ktorý si dobre počínal pri násilných akciách a ovládal boj päsťami aj zbraňami. Viaceré obvinenia z vrážd mu nikdy nedokázali. Po čase začala byť pre neho pôda v New Yorku horúca a presťahoval sa do Chicaga.
Tu sa najskôr včlenil do podsvetia a keď sa v máji 1920 zbavil svojho dovtedajšieho bossa Jima Colosima, zaujal jeho miesto. Všetci sa ho báli, pretože pri obhajobe svojich záujmov neváhal použiť kruté prostriedky. Čoskoro ovládol americký stredozápad a topil sa v bohatstve, pochádzajúcom z organizovaného zločinu. Kúpil si politikov aj policajtov. Obdobie prohibície prialo jeho nelegálnemu obchodu s alkoholom. Mal svoju armádu 700 dokonale ozbrojených mužov a podplácal 60 percent policajtov v Chicagu. Za svoje úspechy vďačil rozsiahlemu spravodajskému aparátu. Všade mal svojich informátorov, čašníkov, nočných vrátnikov, úradníkov, predavačov, čističov topánok, sekretárky, chyžné. Chicago v tomto období bolo svedkom mnohých naháňačiek čiernych limuzín, z ktorých tvrdí chlapci strieľali po sebe samopalmi.
Al Capone sa niekoľkokrát dostal do väzenia, ale vďaka svojim známostiam bol onedlho na slobode. Štát sa však pustil do nerovného zápasu, postupne okliešťoval jeho aktivity, prekážal mu v obchodovaní a gangster sa dostal do finančných ťažkostí. Keďže na čas vrážd, z ktorých ho podozrievali, mal nepriestrelné alibi, pokúsili sa ho dostať za mreže za daňové zločiny. S nasadenými ľuďmi mu dokázali daňové úniky. Al Capone sa chcel s vládou dohodnúť na výške trestu, ale dali mu najavo, že sudca je nezávislý. Z procesu, ktorý sa začal 18. októbra 1931 a trval 12 dní, vyšiel s trestom 11 rokov väzenia, 50.000 dolárov pokuty a 20.000 dolárov súdnych trov. Ešte v ten večer sa ocitol v cele. Po neúspešnom odvolacom pojednávaní ho previezli do väzenia v Atlante. V roku 1934 sa dostal do Alcatrazu, obávaného ostrovného väzenia s vynikajúcou stravou, kde sa dodržiaval režim ticha. Väzni mohli rozprávať iba hodinu denne. Toto na Al Caponeho veľmi negatívne doliehalo. Zhoršil sa mu zdravotný stav (prejavil sa u neho syfilis) a 16. novembra 1939, po siedmich rokoch, šiestich mesiacoch a štrnástich dňoch, po zaplatení dlhov a súdnych trov, vyšiel na slobodu oslabený, chorľavý a zlomený človek.
Al Capone zomrel vo svojom dome v Miami 25. januára 1947 na srdcový infarkt, dožil sa 48 rokov. V tom čase bol už pod vplyvom choroby mentálne na úrovni dvanásťročného dieťaťa. Jeho skromný pohreb v Chicagu sledovalo iba niekoľko tajných agentov.
Z neposedného chlapca vyrástol brutálny mladík, ktorý už v 14 rokoch opustil školu, keď zbil učiteľa. Trávil čas v gangoch mladistvých, ktoré sa vybíjali v pouličných šarvátkach. Z tohto obdobia pochádzali aj jeho jazvy na tvári, podľa ktorých dostal prezývku Scarface (Zjazvený). Pohyboval sa v prostredí organizovaného zločinu, prostitúcie a hazardných hier. Získal povesť tvrdého chlapa, ktorý si dobre počínal pri násilných akciách a ovládal boj päsťami aj zbraňami. Viaceré obvinenia z vrážd mu nikdy nedokázali. Po čase začala byť pre neho pôda v New Yorku horúca a presťahoval sa do Chicaga.
Tu sa najskôr včlenil do podsvetia a keď sa v máji 1920 zbavil svojho dovtedajšieho bossa Jima Colosima, zaujal jeho miesto. Všetci sa ho báli, pretože pri obhajobe svojich záujmov neváhal použiť kruté prostriedky. Čoskoro ovládol americký stredozápad a topil sa v bohatstve, pochádzajúcom z organizovaného zločinu. Kúpil si politikov aj policajtov. Obdobie prohibície prialo jeho nelegálnemu obchodu s alkoholom. Mal svoju armádu 700 dokonale ozbrojených mužov a podplácal 60 percent policajtov v Chicagu. Za svoje úspechy vďačil rozsiahlemu spravodajskému aparátu. Všade mal svojich informátorov, čašníkov, nočných vrátnikov, úradníkov, predavačov, čističov topánok, sekretárky, chyžné. Chicago v tomto období bolo svedkom mnohých naháňačiek čiernych limuzín, z ktorých tvrdí chlapci strieľali po sebe samopalmi.
Al Capone sa niekoľkokrát dostal do väzenia, ale vďaka svojim známostiam bol onedlho na slobode. Štát sa však pustil do nerovného zápasu, postupne okliešťoval jeho aktivity, prekážal mu v obchodovaní a gangster sa dostal do finančných ťažkostí. Keďže na čas vrážd, z ktorých ho podozrievali, mal nepriestrelné alibi, pokúsili sa ho dostať za mreže za daňové zločiny. S nasadenými ľuďmi mu dokázali daňové úniky. Al Capone sa chcel s vládou dohodnúť na výške trestu, ale dali mu najavo, že sudca je nezávislý. Z procesu, ktorý sa začal 18. októbra 1931 a trval 12 dní, vyšiel s trestom 11 rokov väzenia, 50.000 dolárov pokuty a 20.000 dolárov súdnych trov. Ešte v ten večer sa ocitol v cele. Po neúspešnom odvolacom pojednávaní ho previezli do väzenia v Atlante. V roku 1934 sa dostal do Alcatrazu, obávaného ostrovného väzenia s vynikajúcou stravou, kde sa dodržiaval režim ticha. Väzni mohli rozprávať iba hodinu denne. Toto na Al Caponeho veľmi negatívne doliehalo. Zhoršil sa mu zdravotný stav (prejavil sa u neho syfilis) a 16. novembra 1939, po siedmich rokoch, šiestich mesiacoch a štrnástich dňoch, po zaplatení dlhov a súdnych trov, vyšiel na slobodu oslabený, chorľavý a zlomený človek.
Al Capone zomrel vo svojom dome v Miami 25. januára 1947 na srdcový infarkt, dožil sa 48 rokov. V tom čase bol už pod vplyvom choroby mentálne na úrovni dvanásťročného dieťaťa. Jeho skromný pohreb v Chicagu sledovalo iba niekoľko tajných agentov.