Bratislava 8. decembra (TASR) – Alan Hyža je prvý fotograf, ktorý sa podieľa na novej knižnej edícii vydavateľstva Dajama s názvom Včera a dnes. Toto porovnanie podôb historických pohľadníc zo začiatku minulého storočia so súčasnými fotografiami tých istých lokalít predstavuje prvá obrazová publikácia Bratislava – včera a dnes.

Kniha je svedectvom o tom, kde naša metropola zostala nedotknutá i ako veľmi a z akých dôvodov sa zmenila. Ponúka porovnanie aj zamyslenie nad vynútenými či inými premenami určitých miest. Autori predstavujú mesto, ako ho videli fotografi a vydavatelia pohľadníc zhruba pred sto rokmi a tohtoročné zábery dokumentujú realitu. Zmeny častí mesta, ulíc i objektov vidieť na 75 dvojiciach pohľadov vedľa seba.

Čitateľ zistí, že Viedenská brána na Bratislavskom hrade bola v roku 1912 vyššia a dnes je bez nápisu, hodín aj Kristovej sochy. Pohľad z hradu potvrdzuje, že na mieste množstva budov v Podhradí sú už viacprúdové cesty. Hviezdoslavovo námestie sa vyhlo doprave a ostalo pre peších. Mikulášska ulica je vyľudnená, ako aj Kollárovo námestie. Na Rybnom námestí architektonický skvost v podobe dvojvežovej synagógy nahradila hranatá budova. Stavebné zmeny sú aj na Laurinskej a Špitálskej ulici, Župnom námestí, Hlbokej ceste, Námestí 1. mája i pri Rybárskej bráne. Spred Starej tržnice zmizol spoločenský ruch, z Hlavného námestia stromy a ďalšia upravená zeleň. Stromy už nie sú ani na Námestí Ľudovíta Štúra, ktorého súsošie nahradilo pôvodný jazdecký pomník Márie Terézie. Rušný prístav pod hradom Devín je opustený.

Krátke texty Daniela Heviera ponúkajú možnosť zastaviť sa a pouvažovať o prešporskom či bratislavskom genius loci. Spisovateľ zdôvodňuje, prečo Námestie SNP by sa mohlo volať námestím paradoxov. Uvádza, že Slavín je jediné miesto, ktoré uchránili vyznávači graffiti a Štefánikova ulica by mohla byť bulvárom.

Zaujímavé sú aj premeny promenády z oboch strán Dunaja i ulíc Panská, Ventúrska či Michalská. Tiež historických objektov, akými sú Stará radnica, Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea, Prezidentský palác, Univerzita Komenského, Mirbachov palác, Evanjelické lýceum, Palugyayov palác, Divadlo Aréna či kaviareň Au Café.

"Konceptom knihy bolo porovnať staré miesta so súčasným stavom. Ja hovorím, že väčšina miest vyzerá horšie ako pred sto rokmi. Niektoré pekné pohľadnice sme museli vylúčiť, pretože pre nové budovy či cesty sa nedali odfotografovať z rovnakého miesta. Všetko sú exteriérové zábery z centra mesta a jeho širšieho okolia i Devína či Železnej studienky," uviedol pre TASR fotograf.

Alan Hyža sa narodil v Levoči (1964). Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval v rôznych slovenských novinách a časopisoch, do ktorých prinášal zábery zo života ľudí doma i v zahraničí, najmä v postsocialistických krajinách. Dominuje na nich človek prevažne v zanedbanom prostredí, na okraji spoločnosti. S touto sociálnou tematikou mu vyšlo niekoľko kníh z jeho dlhodobých projektov. Na Slovensku získal ocenenie Fotograf roka (2009). Je držiteľom viacerých cien v súťaži Czech Press Photo v kategóriách Ľudia, o ktorých sa hovorí, Príroda a životné prostredie či Každodenný život.