Bratislava 13. júna (Teraz.sk) - Vážne zdravotné problémy má drvivá väčšina ľudstva. Každý tretí človek má určených vyše päť diagnóz.

Tento chmúrny záver predložil početný medzinárodný tím vedeckej spolupráce Global Burden of Disease (GBD) Study 2013 (Svetová chorobnosť v roku 2013).

Na jeho čele bol Theo Vos z Institute of Health Metrics and Evaluation pri University of Washington v Seattle (USA). Výsledky uverejnili predbežne online v prestížnom lekárskom časopise The Lancet.

Stratené zdravé roky

Tím GBD preukázal aj to, že od roku 1990 stúpol podiel chorobami stratených rokov normálneho života (nejde teda len o samotnú úmrtnosť) z približne jednej pätiny (presne 21 percent) na takmer tretinu (presne 31 percent) v roku 2013.

Roky strateného zdravého života sú definované v pojmoch dožitých rokov upravených o roky postihnutia chorobou či chorobami. Ide o súčet počtu rokov života stratených skorým úmrtím (voči očakávanému priemernému veku) a počtu rokov, ktoré daný človek prežil s chorobou.

Foto: TASR

Vysvetlenie tohto vývoja je očividné. S rastom početnosti ľudstva sa zvyšuje pomerné zastúpenie starších ročníkov. Tie sú vzhľadom na oslabovanie organizmu s vekom prirodzene náchylnejšie a citlivejšie na prakticky všetky vážne choroby.

Nezmenené príčiny

Zaujímavé je tiež, že celosvetovo hlavné príčiny straty zdravia sa za posledných 23 rokov prakticky nezmenili. Sú to bolesti krížov a celkove chrbta, depresia, anémia z nedostatku železa, bolesti krčnej chrbtice a slabnutie sluchu s vekom.

Nimi spôsobená strata zdravia sa meria ako roky prežité v postihnutí. To znamená, čas, ktorý človek strávi v neoptimálnom zdravotnom stave.

Za takmer polovicu celosvetovej straty zdravia v roku 2013 môžu dve skupiny chorôb. Po prvé, muskuloskeletálne poruchy. Tu ide najmä a spomenuté bolesti krížov a krčnej chrbtice a artritídu. Po druhé, mentálne poruchy a poruchy vyvolávané návykovými látkami. Tu hrajú prím depresia, úzkosť a symptómy vyvolané dlhodobým užívaním drog a alkoholu.

Postihnutie verzus úmrtnosť

Dôležitý je trend, že výskyt toho-ktorého zdravotného postihnutia klesá oveľa pomalšie ako ním vyvolaná úmrtnosť. Príkladom je diabetes. Počet prípadov tejto choroby stúpol za posledných 23 rokov o približne 43 percent. Úmrtnosť na ňu ale iba o 9 percent.

„Skutočnosť, že úmrtnosť klesá rýchlejšie ako výskyt danej choroby, ktorá nie je priamo smrteľná, a jej dôsledkov, len ďalej dokazuje, aké dôležité je venovať pozornosť zhoršovaniu zdravia spôsobenému spomenutými príčinami postihnutia. Nesmieme sa sústreďovať jednoducho iba na zníženie úmrtnosti,“ povedal vedúci projektového tímu Theo Vos.

Kľúčové poznatky

V rámci GBD 2013 bolo zohľadnených 35620 informačných zdrojov o 301 akútnych a chronických chorobách a zraneniach a 2337 zdravotných dôsledkoch spôsobených jednou alebo viacerými týmito poruchami. Výsledky sa týkali vývoja zdravotného stavu obyvateľstva 188 krajín vrátane Slovenska v rokoch 1990 až 2013.

Hlavných zistení je sedem

V každej z analyzovaných krajín patria do prvej desiatky hlavných príčin zdravotného postihnutia bolesti krížov a chrbta a silná depresia. Zdravie obyvateľstva celkove poškodzujú viac ako diabetes, chronická obštrukčná choroba pľúc a astma dokopy.

Počet osôb s vážnymi chorobami celosvetovo rýchlo rástol s vekom i absolútne. V roku 2013 netrpelo nijakou chorobu už len čosi vyše jednej tretiny (36 percent) detí vo veku 0 až 4 rokov. Pri dospelých nad 80 rokov to však bolo iba 0,03 percenta. V spomenutom časovom rozpätí stúpol počet osôb s viac ako desiatimi chorobami o plných 52 percent!

Osem chronických, zväčša neprenosných chorôb postihovalo vyše 10 percent svetového obyvateľstva. Zubné kazy (2,4 miliardy ľudí), napäťové bolenie hlavy (1,6 miliardy), anémia z nedostatku železa (1,2 miliardy), syndróm nedostatku glukóza-6-fosfát dehydrogenázy (1,18 miliardy), slabnutie sluchu s vekom (1,23 miliardy), genitálny herpes (1,12 miliardy), migréna (850 miliónov) a askariáza, nákaza veľkými črevnými krúžkovcovými červami.

Foto: TASR/František Iván

Nárast celkového počtu rokov prežitých so zdravotným postihnutím spôsobilo pribúdanie i starnutie obyvateľstva. Za predmetné 23-ročné rozpätie to bolo z 537,6 milióna na 764,8 milióna. Miera výskytu ľudí, žijúcich so zdravotným postihnutím, oproti tomu za ten čas mierne klesla. V roku 1990 to bolo 115 na 1000 osôb, v roku 2013 110 na 1000 osôb.

Hlavnými príčinami nárastu počtu rokov so zdravotným postihnutím boli muskuloskeletálne, mentálne a návykovými látkami spôsobené poruchy. Ďalej neurologické poruchy a chronické ochorenia dýchacieho ústrojenstva. V subsaharskej Afrike zohráva kľúčovú úlohu AIDS.

Nápadne pribudlo poškodenia zdravia, súvisiceho s diabetom (o 136 percent), Alzheimerovou chorobou (o 92 percent), bolesťami hlavy spôsobenými nadmerným užívaním liekov (o 120 percent) a osteoartritídou (o 75 percent).

V strednej Európe sa na zdravotnom postihnutí neúmerne – voči ostatnému svetu – podieľajú pády. V až 11 z 13 tamojších krajín predstavujú druhú hlavnú príčinu zdravotného postihnutia. V mnohých krajinách Karibiku sa zasa anomálne výrazne prejavuje chorobná úzkosť. V Mexiku, Nikarague, Paname a Venezuele je treťou hlavnou príčinou zdravotného postihnutia diabetes. Zdravotné postihnutie v dôsledku vojny prevažuje v Kambodži, Nikarague a Rwande, vo Vietname zaujíma druhé miesto.

Foto: TASR/Svätopluk Písecký

„Hlavným príčinám straty zdravia, ktorým sa dá predísť, zvlášť vážnym muskuloskeletálnym poruchám, mentálnym poruchám a poruchám správania, sa dosiaľ nevenovala pozornosť, akú si zaslúžia. Riešenie týchto problémov vyžaduje posun zdravotníckych priorít. Veď cieľom je nielen udržať ľudí čo najdlhšie nažive, ale aj aby boli čo najzdravší,“ uzavrel Theo Vos.

A čo Slovensko?

U nás sa na zhoršovaní zdravotného stavu najviac podieľa týchto desať príčin (poradie udáva závažnosť): bolesti krížov a chrbta, pády, depresie, slabnutie sluchu, diabetes, bolesti krčnej chrbtice, migréna, osteoartritída, chronické obštruktívne ochorenie pľúc a úzkosť.

Slovenskými členmi tímu GBD 2013 boli Alexandra Bražinová a Marek Majdan z Katedry verejného zdravotníctva Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Projekt GBD financovala Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov.

Zdroje: The Lancet online z 8.6. 2015; Komuniké The Lancet z 8.6. 2015