Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj v súčasnosti vplýva toto staré zvykové právo na život mnohých Albáncov bez ohľadu na to, či sú kresťania alebo moslimovia.
Autor TASR
Tirana 28. januára (TASR) - Traja malí chlapci vo veku 12, deväť a sedem rokov z albánskej dediny Bardhaj, zhruba 100 kilometrov od hlavného mesta Tirana, od svojho narodenia nikdy nevyšli z domu. V strachu, že ich zabijú z krvnej pomsty, napísal v nedeľu spravodajský server dailymail.co.uk.
Bratia sú len traja z približne 900 albánskych detí, ktoré sa celý život musia skrývať kvôli starému albánskemu zvykovému právu, známemu ako Kanun. Miestna učiteľka chodí k chlapcom dvakrát do týždňa, nepoznajú však normálny detský život s chodením do školy, hrami s rovesníkmi alebo hoci kopanie lopty na dvore vlastného domu, píše Daily Mail.
Kanun dáva rodine zabitej osoby právo na krvnú pomstu. To znamená, že môže beztrestne zabiť vraha alebo ktoréhokoľvek mužského člena jeho rodiny. Často to pokračuje až do takých krajností, kým nebudú zabití všetci muži v oboch rodinách.
Vraždy na základe krvnej pomsty sa v Albánsku nazývajú Gjakmarrja, doslova "bratie krvi" - ide o stredoveký zvyk, i keď niektorí historici tvrdia, že jeho korene sú ešte v dobe bronzovej. Za čias komunizmu tento zvyk prakticky vykorenili, s návratom demokracie sa však vrátila aj krvná pomsta a s ňou i mnoho ďalších aspektov zvykového práva, uvádza Daily Mail.
Aj v súčasnej dobe vplýva toto staré zvykové právo na život mnohých Albáncov bez ohľadu na to, či sú kresťania alebo moslimovia, predovšetkým v rodine, manželstve, pri náhrade škody alebo správaní sa v spoločnosti.
Kanun síce oficiálne zakazuje zabíjanie žien, detí a starcov, v praxi sa však na to neberie veľký ohľad, najmä v prípade, keď ide o deti mužského rodu. Preto sú niekedy aj celé rodiny odsúdené na domáce väzenie, konštatuje Daily Mail.
Albánske ministerstvo školstva v snahe pomôcť takýmto deťom, bez vlastnej viny odsúdeným na domáce väzenie, zorganizovalo učiteľov, ktorí deti niekoľkokrát navštevujú a poskytnú im aspoň základné vzdelanie. "Vo väčšine prípadov posielame učiteľov z najbližších škôl - najmä tých, ktoré deti učili aj predtým, v prípade, že normálne chodili do školy. Vyučovanie v takýchto podmienkach je ťažké, ale učitelia robia, čo môžu," povedal námestník albánskeho ministra školstva Halit Shamata.
Bratia sú len traja z približne 900 albánskych detí, ktoré sa celý život musia skrývať kvôli starému albánskemu zvykovému právu, známemu ako Kanun. Miestna učiteľka chodí k chlapcom dvakrát do týždňa, nepoznajú však normálny detský život s chodením do školy, hrami s rovesníkmi alebo hoci kopanie lopty na dvore vlastného domu, píše Daily Mail.
Kanun dáva rodine zabitej osoby právo na krvnú pomstu. To znamená, že môže beztrestne zabiť vraha alebo ktoréhokoľvek mužského člena jeho rodiny. Často to pokračuje až do takých krajností, kým nebudú zabití všetci muži v oboch rodinách.
Vraždy na základe krvnej pomsty sa v Albánsku nazývajú Gjakmarrja, doslova "bratie krvi" - ide o stredoveký zvyk, i keď niektorí historici tvrdia, že jeho korene sú ešte v dobe bronzovej. Za čias komunizmu tento zvyk prakticky vykorenili, s návratom demokracie sa však vrátila aj krvná pomsta a s ňou i mnoho ďalších aspektov zvykového práva, uvádza Daily Mail.
Aj v súčasnej dobe vplýva toto staré zvykové právo na život mnohých Albáncov bez ohľadu na to, či sú kresťania alebo moslimovia, predovšetkým v rodine, manželstve, pri náhrade škody alebo správaní sa v spoločnosti.
Kanun síce oficiálne zakazuje zabíjanie žien, detí a starcov, v praxi sa však na to neberie veľký ohľad, najmä v prípade, keď ide o deti mužského rodu. Preto sú niekedy aj celé rodiny odsúdené na domáce väzenie, konštatuje Daily Mail.
Albánske ministerstvo školstva v snahe pomôcť takýmto deťom, bez vlastnej viny odsúdeným na domáce väzenie, zorganizovalo učiteľov, ktorí deti niekoľkokrát navštevujú a poskytnú im aspoň základné vzdelanie. "Vo väčšine prípadov posielame učiteľov z najbližších škôl - najmä tých, ktoré deti učili aj predtým, v prípade, že normálne chodili do školy. Vyučovanie v takýchto podmienkach je ťažké, ale učitelia robia, čo môžu," povedal námestník albánskeho ministra školstva Halit Shamata.
